Nie ste tu náhodou...
Tento článok bol dočasne preložený pomocou online prekladača. Pôvodný článok je v taliančine. Ak nám chcete pomôcť vylepšiť preklad do vášho jazyka, kontaktujte nás e-mailom: info@accademiadicoscienzadimensionale.it alebo prostredníctvom chatu na ACD. Ďakujeme.
Strana 1 z 3
Vždy sa ma na to pýtali:
"Prečo ľudia nechápu, že Boh existuje? Prečo ľudia neveria v dušu a možnosť žiť posmrtný život? Prečo sú ľudia presvedčení, že všetko, čo vidia, je skutočné, bez toho, aby si kládli otázky? Prečo väčšina z nich v tieto veci neverí alebo im nerozumie?"
Odpoveď sa môže zdať zrejmá, ale nie sme všetci rovnakí, pretože nie každý je pripravený spoznať a prijať pravdu. Nemám v úmysle kategorizovať ľudí tým, že im dám nálepku, ale jednoducho by som chcel, aby ľudia pochopili rozdiel, ktorý odlišuje tých, ktorí sa zo života na život ďalej vyvíjajú a hľadajú pravdu, od tých, ktorí vôbec nemajú záujem ju poznať, nieto ešte pochopiť. Sú ľudia, ktorí sú pripravení a ochotní poznať určité informácie, a iní, ktorí nie sú. Ľudí môžeme rozdeliť na tri druhy myslenia:
1 - Tí, ktorí neveria v nič a ako takí nechcú, aby sa im verilo v čokoľvek, čo sa dá označiť za "paranormálne" alebo "duchovné". Vo svojom skepticizme a ideáloch sú nesmierne presvedčení, že vlastnia jedinú absolútnu pravdu, a to až do takej miery, že vyžadujú, aby všetci ostatní na svete mysleli tak, ako si to želajú oni. Ak si niekto myslí niečo iné, okamžite ho označia za "blázna" a považujú ho za "hlupáka" bez toho, aby mu dali čo i len najmenšiu príležitosť na vypočutie a rozhovor. Paradoxne, niektorí z týchto skeptikov sú v skutočnosti presvedčení religionisti, ktorí veria v Kňaza, ale nie v skutočného Boha; natoľko, že sami seba presviedčajú, že na komunikáciu s Bohom je naozaj potrebné ísť cez hlas Kňaza a že inak by sa s ním nedalo komunikovať priamo, ale zároveň zabúdajú na skutočný cieľ a zanedbávajú pochopenie skutočného Boha. Tak mnohí iní sú úplne skeptickí, a to nie z pravého idealizmu, ale z čírej lenivosti, pretože sa domnievajú, že hľadanie odpovedí je príliš vyčerpávajúce, takže je lepšie presvedčiť seba - a v tomto bode presvedčiť aj ostatných -, že nič okrem toho, čo už človek vie, neexistuje. Bez ohľadu na to, či majú tento typ ľudí pravdu, alebo či dobre vedia, že sa mýlia na najširších poliach, budú naďalej presadzovať svoje myslenie aj za cenu potlačenia myslenia iných, pretože sú presvedčení, že nič neexistuje, alebo že existuje len vtedy, ak to najprv potvrdia oni sami.
2 - Ďalej vidíme tých, ktorí hovoria, že neveria v nič, skôr zo strachu alebo preto, že nemajú žiadne dôležité skúsenosti, ktoré by ich prinútili zmeniť názor, ale nemajú záujem vnucovať svoje myšlienky iným, a to až do takej miery, že sa nehnevajú na tých, ktorí veria, a namiesto toho hovoria o duchovných veciach. Mohli by sme ich nazvať "neškodnými agnostikmi", pretože hoci majú uzavretú myseľ, akceptujú rozmanitosť a otvorenosť myslenia iných, bez chorobnej túžby vnucovať svoje presvedčenie iným. K tejto kategórii ľudí môžeme pridať aj tých, ktorí počúvajú myšlienky a skúsenosti iných a možno veria, že tieto skúsenosti sú skutočné, ale napriek tomu nemajú záujem sa do tejto témy ponoriť, hoci ju akceptujú a rešpektujú.
Strana 2 z 3
3 - Potom si všímame tých, ktorí namiesto toho prejavujú túžbu po poznaní, ktorú sú niekedy ochotní uspokojiť za každú cenu. Nie všetci si to hneď uvedomia, sú takí, ktorí sa od detstva hlboko zaujímajú o všetky duchovné témy, a takí, ktorí si až v dospelosti uvedomia, že sú zvedaví na určitú tému, ale všetci majú určité spoločné vlastnosti: je im jedno, čo hovoria ostatní, pretože nasledujú svoju zvedavosť, ktorá je niekedy skutočným smädom, až kým nedosiahnu odpovede, ktoré chcú. Nezáleží na tom, či im niekto odporuje a snaží sa zmeniť ich názor: tento typ človeka chce odpovede a bude ich hľadať, kým ich nenájde. Časť z nich si už uvedomuje, aký široký je duchovný svet, preto sa rozhodnú otvoriť svoju myseľ čo najväčšiemu množstvu informácií o najrozmanitejších témach. Iná časť je vo svojom bádaní uzavretejšia, pretože sa zaujíma len o určitú tému alebo malý okruh, pravdepodobne preto, že len s týmito témami má priamu skúsenosť, a preto hľadá vysvetlenie toho, čo sa im stalo. Časom však možno zistia, že existuje niečo viac než len táto konkrétna téma, ktorá by mohla pritiahnuť ich pozornosť a otvoriť im myseľ pre ďalšie duchovné oblasti. V istom zmysle je to, ako keby človek celý život hľadal Boha, ale počas hľadania by začal zisťovať, že existuje niečo viac než jeho prítomnosť, napríklad možnosť reinkarnácie, a teda života po smrti; úplne iné, než nás učilo náboženstvo.
Po opísaní týchto troch druhov ľudí, ktoré sú, samozrejme, oveľa širšie a zložitejšie než stručné, zjednodušené a skrátené zhrnutie, aby sme sa vyhli predlžovaniu, sa môžeme rozhodnúť pre ich opätovné rozdelenie na dva oveľa jednoduchšie pojmy: tí, ktorí sú duchovní, a tí, ktorí nie sú duchovní. Prvé dva opísané druhy jednotlivcov sú tí, ktorých definujem ako Gaiu Nízku, ľudia, ktorí sa nevyhnutne nezaujímajú o objavovanie pravdy pomocou tvrdých faktov, chcú žiť svoju rutinu bez toho, aby im niečo nové zaklopalo na dvere. Rozhodli sa uzavrieť svoju myseľ, ktorá je zakorenená v tom, čo vidia len svojimi fyzickými očami; ich perspektíva je preto mimoriadne úzka. Sú rozhodnutí pokračovať na tejto ceste, takže nie sú tým, čo by sa dalo nazvať "duchovným človekom". Na druhej strane, podľa tretieho opisu možno identifikovať, čo je to duchovný človek, a to tí, ktorí - ešte bez toho, aby sa otvorene rozhodli - začali hľadať odpovede na svoje mnohé otázky a zisťujú, že sa čoraz viac riadia svojimi inštinktmi, ktoré ich priviedli k duchovnej ceste. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa nie všetci rodia s jasnými predstavami, so šiestym zmyslom rozohriatym až po okraj a so záujmom o všetko, čo je "skryté"; mnohí z nich sa rodia a vyrastajú rovnako ako bežní ľudia, ale s vnútorným pocitom túžby objaviť niečo, o čom racionálne ani oni sami nevedia, čo to je. V hĺbke duše však cítia, že musia hľadať odpovede na otázky, o ktorých možno ani hneď nevedia, že ich majú. Nie všetci z nich cítia okamžitú potrebu študovať duchovné témy a spoznávať ich všetky, skôr vždy začnú s jednou alebo niekoľkými zaujímavými témami, ktoré sa však môžu otvoriť a viesť k objavovaniu nových poznatkov aj mimo oblasti ich vlastného záujmu. Keď totiž začnete spoznávať duchovný, či skôr reálny svet, uvedomíte si, že na uhasenie smädu vám už nestačí len málo vedomostí, pretože chcete vedieť viac a viac a ako čerešne... jedno poznanie vedie k ďalšiemu! Napriek každodennej rutine a ukrajovaniu času cítia v sebe silné nutkanie niečo hľadať, chcú vedieť a vedieť viac, mohli by sme povedať, že sú takí hladní po poznaní, že sa necítia nasýtení pri prvom a jedinom súste, ako sa to stáva mnohým iným.
Existuje teda nezanedbateľný rozdiel medzi tými, ktorých by sme mohli definovať ako "duchovných", a tými, ktorých by sme mohli definovať ako "neduchovných". Tí, ktorých by sme mohli nazvať duchovnými, sú ľudia poháňaní túžbou objavovať a rozvíjať sa. V skutočnosti sú títo ľudia už v mnohých aspektoch vyvinutejší ako bežný človek, dokonca aj bez toho, aby o tom vedeli alebo si to uvedomovali, a práve preto cítia, že chcú pokračovať v objavovaní, pretože nasledujú svoje inštinkty, a nie to, čo im diktuje prúd, prúd alebo to, "čo musíte robiť, pretože to robia všetci ostatní". Duchovní nerobia niečo preto, aby nasledovali masy, takže neprestávajú hľadať odpovede len preto, že masy vo všeobecnosti odpovede nehľadajú.
'Neduchovní' necítia túto silnú potrebu poznania.
Strana 3 z 3
Niekedy môžu byť zvedavé, na určité obdobie, ktoré trvá krátko, ale vedomosti pre ne nie sú potrebné, pretože je to len zábava, ktorú čoskoro opustia a zabudnú. Skutočným dôvodom je, že nie sú pripravení pochopiť a prijať, že skutočnosť, ktorú vždy poznali ako pravdivú, skrýva oveľa viac zvláštností a klamstiev, než si predstavujú, a preto pociťujú odpor k vyššiemu poznaniu. Nemajú túžbu objavovať pravdu, a tak ochotne prijímajú uvádzanie do lží.
Ak ste tu, je to preto, že ste pripravení poznať. Nie je náhoda, že ste sem prišli čítať tieto slová. Hľadali ste pravdu. Niečo vo vašom vnútri kričalo, nabádalo vás k hľadaniu, niečo chcelo vybuchnúť a povedať vám: "Je to tam, je to tam!", ale neboli ste pripravení to počúvať, príliš ste sa báli alebo ste boli príliš ponorení do rutiny, ktorá vás obklopovala až do takej miery, že ste umlčali jej inštinkty. A potom, zrazu, bez toho, aby ste si to uvedomili, ste prišli sem. Nikto vás nenútil čítať tieto spisy, len vaše vlastné inštinkty. Mohol by som byť obyčajný človek, ale niečo vás núti čítať a ďalej sa živiť mojimi slovami, pretože viete, že to nie sú len slová. Sú to osobne prežité svedectvá, ktoré hovoria o svete, v ktorom sme spolu. Nebudem vám hovoriť, že vám ponúkam Absolútnu pravdu, skôr budem trvať na tom, aby ste si toto poznanie sami vyskúšali, prečítali, zažili a vlastnými rukami overili, čo nasleduje, aby ste si sami potvrdili, že je to tak. Na svete sú dvaja ľudia: tí, ktorí nie sú pripravení, a tí, ktorí dnes dostávajú začiatok prebudenia, tú chuť, ktorú dlho hľadali. Kým ste čítali tieto dokumenty, možno ste niečo pocítili, od malých pozitívnych záchvevov, ktoré vám prebehli telom, záchvevov, vďaka ktorým ste sa cítili dobre a vzrušene, až po oveľa silnejšie pocity, ktoré sa ťažko opisujú, okrem toho, že "ste ich ešte nikdy necítili". Toto sa stáva tým, ktorých nazývam "duchovnými". Ste pripravení začať, nepochybujte. Neduchovní ľudia nedokážu pochopiť to, čo dokáže pochopiť duchovný človek. Nie je to otázka inteligencie, ale vývoja. Duchovní ľudia sú duchovní už dlho, ešte predtým, ako sa narodili. Majú v sebe širšie vedomie, nevedia prečo, ale vedia, že existuje a je skutočné, bez ohľadu na to, ako veľmi to ostatní popierajú. Sú duchovní ľudia, ktorí veľmi dobre vedia o existencii tohto všetkého, iní začínajú so zmenšeným pohľadom, ale to nie je dôležité: časom a skúsenosťami si všetci svoje poznanie spresnia.
Medzi "duchovným" a "neduchovným" je dôležitý rozdiel. Ste duchovná bytosť, bytosť oveľa mocnejšia, než máte predstavu, ktorá sa chce čo najskôr prebudiť. Aby ste to však dokázali, musíte začať od základu. Najprv pochopte, prečo si nepamätáte, kto ste. Ste hosťom na tejto planéte, ste iní ako Gaia Nízka... prechádzate ňou. V tomto čase máte poslanie, ale neustále sa to snažíte popierať, pretože sa bojíte, že sa dozviete príliš veľa. Nepamätáte si to, ale ste tu z nejakého dôvodu.
Počas tejto cesty pochopíte, prečo si nepamätáte, kto ste, prečo ste tu a či zabudnúť na všetko bola vaša voľba, alebo nie. Zatiaľ ťa môžem len uistiť, že tu nie si náhodou. Pokračujte v čítaní ďalších článkov, pretože v nich nájdete odpovede na svoje otázky.
Koniec strany 3 z 3. Ak sa vám článok páčil, napíšte pod ním komentár, v ktorom opíšete svoje pocity pri čítaní alebo praktizovaní navrhovanej techniky.