Buddha: La nascita del Buddha (2 parte)

Tento článok bol dočasne preložený pomocou online prekladača. Pôvodný článok je v taliančine. Ak nám chcete pomôcť vylepšiť preklad do vášho jazyka, kontaktujte nás e-mailom: info@accademiadicoscienzadimensionale.it alebo prostredníctvom chatu na ACD. Ďakujeme.

Strana 1 z 4

Budha bol a je jedným z najvýznamnejších božstiev, ktoré žili a pomáhali tomuto svetu a zanechali obrovskú stopu v oblasti dobročinnosti voči ostatným, ako aj osobnej duchovnej evolúcie. Mnohé dnes existujúce Duchovné učenia odovzdal Majster Budha, hoci budhizmus, ktorý poznáme dnes, je od skutočného učenia Budhovho Božstva nesmierne vzdialený. Tí, ktorí sa rozhodnú kráčať po ceste Prebudenia a začnú mať vlastné skúsenosti, objavia duchovné pojmy, ktoré už pred tisíckami rokov učil Budha, jeden z mála Bohov, ktorý sa rozhodol stať aj Majstrom, t. j. rozhodol sa svoje poznanie odovzdávať iným a nenechal si ho pre seba. Jeho príbeh je neuveriteľný a čerpáme z neho učenie a výroky, ktoré používame dodnes, dokonca nevedome, žijeme v kultúre a robíme rozhodnutia ovplyvnené jeho pozitívnym učením, pričom o tom ani nevieme. Skôr než pochopíme, prečo sa Budha stal celosvetovo takým dôležitým a ako dosiahol osvietenie, ako aj to, že poznáme učenie, ktoré nám zanechal, aby sme sa mohli tešiť z rovnakého poznania, mali by sme hneď začať vyvrátením niektorých mýtov, ktoré boli zámerne použité na manipuláciu mysle a odvádzali nás všetkých od skutočnej existencie Budhu. Po prvé, mali by sme vedieť, že Budha, ktorý pochádzal z Indie, nebol obézny, holohlavý muž, pretože táto postava bola vytvorená až neskôr v Číne, aby ho napodobnila. Po druhé, Budhov život je historicky dokázaný, pretože predtým, ako sa stal tým, čo dnes poznáme pod titulom Budha, bol mladým princom menom Siddhártha Gautama. Tento chlapec sa narodil v bohatej a prepychovej rodine a história uznáva existenciu tohto mladého princa vďaka dôkazom o skutočnej existencii jeho rodiny, ako aj vďaka početným stopám, ktoré zanechal Majster počas svojho putovania rôznymi regiónmi vďaka svojim výskumným a učiteľským cestám. Siddhártha Gautama, ten, ktorý sa stal ikonickým Budhom, sa narodil 566 rokov pred existenciou Ježiša, ďalšieho veľmi dôležitého Božstva, o ktorom často hovorím v rôznych Knihách a článkoch na webovej stránke Akadémie, hoci išlo o dve veľmi odlišné Duše. Siddhártha bol mladý princ, ktorý nemienil kráčať po ceste, ktorú mu nadiktoval jeho otec, a preto ho vlastný rodič uväznil v luxusnom príbytku, v ktorom sídlilo jeho kráľovstvo, odtiaľ porekadlo "zlatá klietka", ktoré sa dodnes používa na označenie falošného života, zdanlivo krásneho a naplneného, ktorý je však v skutočnosti skutočnou klietkou. O Siddhárthovom počatí existuje zaujímavý príbeh, ktorý tiež stojí za poznanie. Pred Budhovým narodením, okolo roku 560 pred n. l. v Kapilavastu (na území Nepálu, blízko indických hraníc), Budhovi rodičia, Śuddhodana a Māyā, hoci boli dlho manželmi, nemohli mať deti, až sa zdalo, že to vzdali. Jedného rána však na prekvapenie všetkých kráľovná Sakhja otehotnela. Stalo sa to náhle: Máju, kráľovnú a zároveň Budhovu budúcu matku, obklopila zvláštna ospalosť, ktorá spôsobila, že náhle upadla do mystického spánku. Počas tohto stavu bdelosti - spánku kráľovná videla, ako sa pred ňou zjavili muži, ktorých identifikovala ako "štyroch strážcov kardinálnych bodov" (t. j. Brahmu, Váju, Nirṛtiho a Anantu), ktorí sa k nej priblížili, potom ju zdvihli a preniesli "cez himalájske pohorie", kde Mayu uložili k úpätiu stromu. Na tomto mieste sa jej venoval prípravný obrad (umývanie a zdobenie), ktorý bol vo všeobecnosti určený na prípravu párenia - alebo svadby, ktorá nasledovala po párení -, ale aj v prípade príchodu niekoho veľmi dôležitého na oslavu; potom bola kráľovná prinútená ľahnúť si na bok. Keď bola kráľovná pripravená, na oblohe sa zrazu objavila veľmi jasná hviezda, ktorá sa stále viac približovala, až sa dotkla zeme a premenila sa na bieleho slona. Tento Slon s kráľovskými a elegantnými postojmi pristúpil ku kráľovnej, odtrhol lotosový kvet a položil ho vedľa ženy, potom tento kvet prenikol do jej lona a zmizol jej z dohľadu bez toho, aby jej spôsobil akúkoľvek bolesť. 

Strana 2 z 4

Iná, oveľa rozšírenejšia a rozprávanejšia verzia však vysvetľuje, že biely slon z tej podivnej hviezdy, ktorá prišla z neba, mal na tvári šesť klov a jedným veľmi ostrým prebodol (alebo prenikol, to nie je jasné) kráľovnej brucho, ale opäť bez toho, aby jej spôsobil bolesť. Práve po tom, čo ju biely slon prebodol svojím klovom, kráľovná zázračne otehotnela. Kráľovná sa "prebrala" z tohto zvláštneho sna, ktorý sa zdal taký reálny, a odhalila svoju veľmi realistickú víziu celému dvoru, pričom skutočne zistila, že práve v ten deň kráľovná skutočne otehotnela. Dvorskí kňazi (brahmani) sa rýchlo zhodli na tom, že sen bol znamením, že budúce nenarodené dieťa sa stane veľkým Osvieteným, veľmi mocným a dôležitým človekom. Tento príbeh možno a treba analyzovať z psychologického hľadiska, pretože akokoľvek sa o dva a pol tisíc rokov neskôr rozpráva, určite má reálny základ, ktorý vysvetľuje, čo sa stalo. Hviezda, ktorú kráľovná videla na oblohe a ktorá sa k nej potom stále viac približovala a "stávala" sa Slonom, nám ukazuje, že hviezda bola UFO a Slon/humanoid bol v skutočnosti Mimozemšťan, v tomto prípade veľmi jednoznačne z rasy Slonov, ako aj všeobecne veľmi pozitívnej rasy Mimozemšťanov. Rozprávala o zážitku, ktorý sa jej skutočne stal a v ktorom videla, ako z "žiarivej hviezdy" zostupuje Mimozemská rasa vyzerajúca ako Slon, ako aj UFO, z ktorého pochádzala, na základe čoho môžeme povedať, že mala veľmi blízky zážitok. Musíme mať na pamäti, že staroveká India mala neuveriteľné skúsenosti s Mimozemskými rasami a UFO (stačí v rýchlosti spomenúť Vimanu, lietajúce objekty a dokonca celé lietajúce mestá, opísané najmä v Mahábhárate a Rámájane) a Slonia mimozemská rasa mala veľký vplyv na indické územie. Veď aj sám Krišna mal s mimozemskými slonmi veľké skúsenosti a práve vďaka prítomnosti tejto mimozemskej rasy sa slon (zviera) stal v Indii takým dôležitým a posvätným symbolom. Existenciu tejto mimozemskej rasy podrobne opisujem v 3. diele knihy "Uvedomme si mimozemšťanov - Anjel Jeanne". 

Ak sa vrátime k zázračnému tehotenstvu kráľovnej, Budhovej budúcej matky, je zrejmé, že ju uspali a potom uspali samotní mimozemšťania (preto tá zvláštna, netypická ospalosť, ktorá ju priviedla k "mystickému snu", ktorý vôbec nebol snom), ktorí ju potom "uniesli", aby ju odviezli na miesto, kde jej bytosť Bieleho slona umožní počať dieťa. Nie je jasné, či došlo k pohlavnému styku, pretože kráľovná rozprávala, že ju pichli ostrým nástrojom do brucha, ale necítila žiadnu bolesť, a nesvedčila o skutočnom fyzickom styku. Hoci páni zo Sakje nemohli mať deti už mnoho rokov, práve v deň, keď sa im prisnil tento zvláštny "sen", kráľovná Maya otehotnela. Žena porodila dieťa a o týždeň neskôr, žiaľ, zomrela. Neskôr Budha tvrdil, že žil v predchádzajúcich životoch, v ktorých bol on sám bielym slonom. Šesť klov Mimozemského Slona sa týkalo technológií, ktoré vlastnil; čím vyššie bol Slon-Humanoid vo svojom rode, tým viac technológií vysokej úrovne vlastnil, a tento konkrétny Biely Slon mohol byť určite veliteľom, ak nie kráľom rasy Mimozemšťanov, o čom svedčí fakt, že vlastnil vlastné UFO a disponoval mimoriadne pokročilými technológiami, ktoré nízko postavení Mimozemšťania nemôžu používať pre svoje vlastné túžby, ale len na príkaz svojho vodcu. Budha sa ponáhľal s reinkarnáciou a nemohol dlhšie čakať, preto použil technológie, ktoré mal v rukách, aby tento čin urýchlil. 

Strana 3 z 4

Z tohto príbehu určite pochopíme, že existuje obrovská pravdepodobnosť, že Mimozemšťan, ktorý v ten deň dovolil kráľovnej otehotnieť, bol ten istý Budha, ktorý sa pripravoval na svoju budúcu reinkarnáciu v ľudskom tele. Použitie kliešťa na jej prebodnutie nám umožňuje spájať s použitím jedného z technologických nástrojov rasy Cudzincov, ktorý zmenil zdravotný stav ženského lona, a tak jej umožnil okamžite otehotnieť. Na druhej strane nie je známy pôvod semena, s ktorým žena otehotnela, či pochádzalo od Budhovho otca, alebo od slonej rasy, možno preto, aby sa v nenarodenom Siddhárthovi zachovala genetika, a teda DNA slonej rasy, aby mohol evokovať svoj pôvod. V skutočnosti Biela slonica preniesla semeno prostredníctvom technologického nástroja, ktorý povedala v tvare klov, a vstrekla ho do lona ženy, aby sa Buddha narodil. Jej počatie nám dáva nahliadnuť do naliehavosti Budhovho narodenia do takej miery, že mimozemská rasa musela použiť svoju technológiu na urýchlenie tehotenstva, aby zabezpečila, že dieťa, ako aj budúci Majster sveta sa narodia bez ďalšieho odkladu a prekážok. Medzi Strážcami, o ktorých sa kráľovnej "snívalo" v ten deň, keď ju odviedli preč, len aby zistili, že je tehotná, bol aj boh Brahma, čo je všetko, čo treba povedať, pretože ak sa najmocnejší boh podieľa na Budhovom príchode, umožňuje nám to pochopiť, aké dôležité bolo pre všetkých, aby sa Siddhártha Budha konečne narodil. K tomuto príbehu sa viaže aj ďalšia vízia, ktorá hovorila o tom, že Siddhártha sa narodil priamo z matkinho lona a potom ho položili po matkinom boku, akoby sa zázračne narodil. Dnes by sme to jednoducho nazvali cisárskym rezom, ale pred 2,6 tisíc rokmi ešte neexistoval a ľudia si existenciu tejto možnosti ani nepredstavovali. V skutočnosti sa tento chirurgický postup prvýkrát objavil v roku 1500 (teda dvetisíc rokov po narodení Budhu!) a potom sa od neho upustilo až do roku 1876, keď ho do praxe zaviedol taliansky gynekológ. Napriek tomu sa hovorí, že termín cisársky rez pochádza z mena Júlia Cézara. V tom čase (v roku 715 pred n. l.) sa už cisársky rez praktizoval, ale na mŕtvych ženách, práve preto, aby sa zachránilo dieťa matkám, ktoré zomreli pri pôrode. Tak sa zrodil "césares" alebo "rez", ktorý umožnil vyňatie plodu z brucha ženy. Z histórie sa však dozvedáme, že až po roku 1500 umožnila chirurgická operácia vyňatie dieťaťa, pričom dieťa aj matka zostali nažive. Napriek tomu sa hovorí, že Július Cézar sa narodil cisárskym rezom v čase, keď sa cisársky rez vykonával len u mŕtvych žien; napriek tomu matka Júliusa Cézara zostala nažive niekoľko rokov. Z tohto dôvodu si história kladie otázku, či je pravda, že sa narodil cisárskym rezom, počítajúc s tým, že všetky ženy v tom čase zomreli, ale nemôžeme poprieť, že Július Cézar bol božský, a preto sa jeho zázračné narodenie mohlo uskutočniť len cisárskym rezom, ktorý sa skončil dobre, aj keď bol jediný, ktorý umožnil jeho matke v tom čase prežiť. Nemôžeme však poprieť, že cisársky rez bol a stále je veľmi nebezpečný a neprirodzený, preto by sa mal vždy uprednostniť prirodzený pôrod, keď je možnosť voľby. Počas cisárskeho rezu zomrelo mnoho žien a pravdepodobne aj z tohto dôvodu Budova matka nešťastne zomrela. V Indii bolo v Buddhovej dobe veľmi nepravdepodobné, že by existovala nejaká predstava o možnosti, že by žena mohla rodiť cisárskym rezom namiesto klasického prirodzeného pôrodu. Dnes disponujeme množstvom poznatkov o existujúcej technológii, ktoré sme v tej dobe nemohli pochopiť inak, ako že sme ju videli a zažili na vlastnej koži. 

Strana 4 z 4

Budhova matka jasne videla a zažila tieto skúsenosti na vlastnej koži, aby sa Budha mohol narodiť. Verná svojmu snu mala žena porodiť doma, ale keďže bola na ceste so svojím manželom, nemohla sa dostať včas do domu a ocitla sa pri pôrode v Lumbinskom lese, pravdepodobne bez náležitej pozornosti okolia. Buddhova matka v skutočnosti zomrela týždeň po pôrode, čo nám umožňuje pochopiť, ako veľmi Buddhovmu narodeniu bránili, a to až do takej miery, že Temnota sa niekoľkokrát pokúsila matku zabiť, kým nosila dieťa, aby ich oboch zabila. Smrť Buddhovej matky bola určite činom Temna, pretože otec sám mal úplnú kontrolu nad životom svojho syna; Buddha však poznal aj iné ženské postavy, ktoré sa oňho starali, najmä matkinu sestru. Môžeme si tiež predstaviť, že Siddhárthova matka sa mohla rýchlo prevteliť do iného tela, aby sa znovu narodila čo najbližšie k Siddhárthovi, ako aj k budúcemu Majstrovi sveta, v nádeji, že vďaka súbežnosti ich existencie bude môcť využívať jeho najlepšie učenie. 

Iní sa k tomuto osudu priznali. Najmä počas obradu Siddhárthovho narodenia, kde všetci oslavovali, chcel jeho otec a kráľ Suddhodana, ktorý vládol jednému zo severoindických štátov, poznať budúcnosť svojho dediča v dostatočnom predstihu. Požiadal preto Asidu, starého mudrca, ktorého všetci poznali a obdivovali, aby mu odhalil osud dieťaťa. Muž, ktorý to dobre vedel, kráľovi prostredníctvom horoskopu prezradil, že Siddhártha sa stane mimoriadne mocným, a to až do takej miery, že jeho budúcnosť by mohla byť budúcnosťou univerzálneho monarchu alebo askétu, ktorý sa bude uberať cestou Prebudenia a dosiahne ju, čím sa stane Budhom (pojem znamená "Prebudený"). Starý mudrc sa rozplakal, keď predpovedal výnimočnú a neobyčajnú budúcnosť novorodenca, čo zaujalo a znepokojilo všetkých prítomných. Kráľ sa spýtal, prečo, preboha, mudrc plače, znepokojuje sa alebo sa trápi, a muž odpovedal, že to určite spôsobila jeho radosť z toho, že na svete objavil takú neuveriteľnú bytosť, akou sa stane Siddhártha, teda niečo jedinečné a výnimočné; ale plakal aj od smútku, pretože vedel, že jeho príliš pokročilý vek mu nedovolí počúvať a využívať Budhovo učenie práve v tomto živote. Asida si bol natoľko vedomý obrovskej celosvetovej zmeny, ktorú Siddhártha prinesie, len čo sa stane Prebudeným, že ho zarmútila myšlienka, že nebude môcť byť pri tejto udalosti prítomný. Bol si natoľko istý, že Siddhárthovo učenie bude najlepšie na svete, že prinútil svojho synovca (Nālaka), aby mu prisahal, že bude nasledovať Majstra Budhu, len čo začne učiť, a že sa bude učiť a praktizovať všetky jeho učenia bez ohľadu na to, čo sa stane. Synovec to teda sľúbil a urobil tak; bol to veľmi šťastný mladý muž, pretože vďaka tomuto sľubu mohol nasledovať živé učenie najlepšieho Majstra na svete. Niet pochýb o tom, že aj Asida, keď raz zomrel, sa bez váhania naliehavo reinkarnoval, aby sa narodil dostatočne blízko Budhovi a mohol naživo preberať jeho učenie a mal tú česť byť svedkom takého jedinečného Majstra. Počas obradu na oslavu narodenia novonarodeného Siddhárthu všetci poznali jeho budúcnosť, ako ju opísal múdry muž, možno ho podcenili, možno nie, ale jedno bolo isté: otec túto predpoveď neznevažoval natoľko, že sa nedokázal zmieriť s tým, že jeho jediný syn jedného dňa opustí plány, ktoré mu kráľ pripravil, aby nasledoval jeho vôľu k Prebudeniu. Kráľ chcel, aby jeho syn žil presne taký život, aký mu určil, a nehodlal sa zmieriť s tým, že Siddhártha zmenil plán. Na jeho osude v otcových očiach vôbec nezáležalo, Siddhártha musel žiť tak, ako chcel kráľ. Z tohto dôvodu, bez toho, aby to jeho syn vedel, kráľ podrobne organizoval svoju vládu v snahe zabrániť Buddhovmu Prebudeniu v akejkoľvek podobe. Každá jedna udalosť a každé malé gesto, každé slovo, ktoré vyslovil ktokoľvek, kto chodil po kráľovstve, muselo byť precízne pripravené, aby sa zabránilo Buddhovmu Prebudeniu. 

Koniec strany 4 zo 4. Ak sa vám článok páčil, uveďte pod ním komentár, v ktorom opíšete svoje pocity pri čítaní alebo precvičovaní navrhovanej techniky.