arrow-up-circle
Vyberte časť textu, ktorú chcete objasniť (max. 80 slov)

Ťažká kontrola umelej telepatie (2. časť)

Tento článok bol dočasne preložený pomocou online prekladača. Pôvodný článok je v taliančine. Ak nám chcete pomôcť vylepšiť preklad do vášho jazyka, kontaktujte nás e-mailom: info@accademiadicoscienzadimensionale.it alebo prostredníctvom chatu na ACD. Ďakujeme.

 

Strana 1 z 6

Túto anekdotu o internetovom pripojení som vám povedal preto, aby ste si uvedomili, aké dôležité je chrániť naše údaje, a že aj keď ich dnes začnete chrániť, nie je prekvapujúce, že "vonku" je stále veľa údajov o vás, ktoré môže použiť ktokoľvek, či už vláda, ale aj psy a prasatá, ktoré sa môžu dostať do vašej databázy pomocou jednoduchého počítača a získať informácie o vašej identite a vašom podnikaní. Toto všetko by vás nemalo prinútiť podľahnúť hlúpej myšlienke, že keď už o vás majú všetky údaje, nie je potrebné, aby ste sa dnes začali chrániť, pretože "už majú všetko" a "bolo by to zbytočné". Pretože sa mýlite. Majú o vás toľko údajov, a to je potrebné mať stále na pamäti, napriek tomu veľmi potrebujú, aby ste neustále aktualizovali informácie o sebe, aby ste im stále poskytovali nové údaje, nové materiály o vás. Je načase, aby ste si uvedomili, že sa môžete rozhodnúť zastaviť tento tok údajov, ktoré mimo vašej kontroly prechádzajú z vášho života do ich počítačov, a môžete sa rozhodnúť, že im prestanete poskytovať ďalšie údaje o vás. Nebude to ľahká úloha! Pretože bez toho, aby ste si to uvedomili, hoci si myslíte, že nechcete o sebe poskytovať žiadne údaje, zajtra pôjdete do parfumérie a podpíšete zmluvu so svojím menom, priezviskom, skutočnou adresou bydliska, číslom mobilného telefónu a podobne, len aby ste dostali kartu, ktorá vám sľubuje zľavy na ďalšie nákupy. Alebo pôjdete do banky vybrať si peniaze a bez toho, aby ste si to uvedomili, vám dievča za prepážkou položí niekoľko otázok (prečo si vyberáte peniaze, ako ich miniete, čím sa živíte, koľko máte hodín, či bývate v okolí a podobne), ktoré sú zdanlivo len na pokec, ale ktoré potom zadá do svojho počítača, aby doplnila údaje o vašom účte, o vašej osobnej banke údajov. 

Išli ste si tam len vybrať svoje peniaze (svoje!) a nie dostať tretí stupeň, ale okrem toho, že sa k vám správajú ako ku kriminálnikovi, ako keby ste mali na sebe kuklu (pri výbere z VAŠEHO bankového účtu), pretože sa im nepáči, že používate svoje vlastné peniaze, musia vás vypočúvať aj o ďalších informáciách, ktoré im vôbec nemáte hovoriť. Toto majte vždy na pamäti. Presviedčajú vás, že ste povinní oznámiť svoje súkromné údaje, ale nie je to pravda! Ak idete do banky, pretože chcete uskutočniť výber, jediné, čo by od vás mali žiadať, je vaša platobná karta, meno, na ktoré je registrovaná, a váš občiansky preukaz, aby preukázali, že naozaj patrí vám; ale všetky ostatné údaje, od toho, prečo dnes nie ste v práci, aký máte program, či máte deti, či bývate v okolí s obvyklou výhovorkou "Nikdy som vás tu nevidel, ste z okolia?" a potom vás tlačia, aby ste im povedali všetky svoje záležitosti, sú všetko otázky, na ktoré v skutočnosti nie ste povinní odpovedať. Sú teda prípady, keď je uvedenie vašich údajov - zatiaľ! Kým to nezmeníme! - povinné, ale existujú milióny iných príležitostí, keď vôbec nie ste nútení, a napriek tomu vo vás vyvolávajú pocit, že ste, a zhromažďujú o vás údaje, ktoré by ste si ani nevedeli predstaviť. Pre databanku údajov na vašom účte je tiež dôležité vedieť, či doma chováte zvieratá, či v lete hostíte vnučku zďaleka, alebo či máte vo zvyku kupovať si každý rok nové topánky, a budú vás špehovať, aby zistili, či každý rok v týchto "zvykoch" pokračujete, alebo či ste s niektorým z nich museli prestať, a určite sa dozvedia, prečo ste sa rozhodli alebo sa stalo, že tento rok nezopakujete bežný program, pretože chcú o vás vedieť každú jednu informáciu. 

Strana 2 z 6

V tejto súvislosti vám poviem inú, ešte zaujímavejšiu anekdotu o skúsenosti, ktorú som mal s lekárňou a zdravotnou kartou. Pred mnohými rokmi som bol, tak ako všetci ostatní, zvyknutý vždy a hneď po vstupe do lekárne ukázať svoj zdravotný preukaz, aby som si niečo kúpil, mysliac si, že je to správne. 

"Dostanete zľavy, budete platiť menšie dane, budete oslobodení od niektorých platieb" atď. atď., to boli dôvody, prečo som bol zvyknutý vždy a okamžite ukázať lekárnikovi - nech už to bol ktokoľvek - svoj zdravotný preukaz, len čo som si išiel kúpiť lieky alebo čokoľvek, čo som potreboval. Vtedy to pre istotu vôbec nebola pravda, pretože na to, aby som dostal "peniaze späť" alebo nemusel platiť určité poplatky, by som musel podať tisíc žiadostí, tisíc krokov a čakať mesiace, kým by mi bolo vyhovené, a ak by som ročne v lekárni minul stovky eur podľa výrobkov, ktoré kupujem, a potom prešiel všetkými tými byrokratickými krokmi, možno by som dostal späť menej ako 4 eurá... Povedzme, že to vôbec nestálo za to! Tak som si položil otázku: ak nedostanem žiadnu zľavu, ak sa mi potom nič nevráti, ak budem platiť dane, ako by to bolo, keby som nemal zdravotný preukaz a podobne, prečo musím zakaždým ukazovať lekárnikovi preukaz? Tak som sa rozhodol, že ho už nebudem ukazovať. Ukazovanie preukazu lekárnikovi vôbec nie je povinné, napriek tomu som bol vždy presvedčený, že je, a tak to robilo aj mnoho ďalších ľudí. V mojom prípade boli mojimi nákupmi v lekárni najmä lieky na zmiernenie bolestí pri menštruácii, lieky, ktoré by mali byť primárnym tovarom, ale ktoré každý rok stáli viac a viac, účinkovali čoraz menej a vedľajšie účinky boli čoraz závažnejšie (dokonca aj tie, ktoré sa prejavili okamžite, až tak, že som liek užívala a hneď som ho brala znova). Ako však mnohé ženy vedia, menštruačné bolesti boli také silné, že nevediac o iných prostriedkoch som sa musela skloniť pred liekom. Tak to bolo celé roky. Potom sa veci zmenili vďaka Praxe. Najskôr som však začala prestávať ukazovať svoju zdravotnú kartu. Spomínam si, že hoci som ho vôbec nemusela ukazovať, keď som sa rozhodla, že ho pri ďalšom nákupe neukážem, lekárka na mňa takmer kričala a tvrdila, že ho ukázať musím! Že musím získať tie daňové zľavy atď. atď. a že to všetko je pre moje dobro a že ho musím ukázať! Aj takýto začiatok sľuboval zlé, veľmi zlé. 

Ten náhly výbuch ma očividne ešte viac motivoval k tomu, aby som sa vydal touto cestou, pretože na mňa nemala dôvod kričať: požiadala ma o zdravotný preukaz, ja som jej zdvorilo odpovedal, že ho nemám a nech sa nebojí, že mi nevadí, ani keď mi ho nepodá (bez akéhokoľvek vysvetlenia a bez narážky na skutočné dôvody, prečo jej ho nechcem dať) a ona ma z ničoho nič napadla. Ona, ktorá nebola nikto, len lekárka, ale ktorá si myslela, že je policajtka v službe. Vďaka tejto agresii som si uvedomil, že za preukazom zdravotnej poisťovne sa skrýva oveľa viac než len daňové zľavy! A tieto udalosti sa po mesiacoch zopakovali, zakaždým u iných lekárnikov, u ktorých som musel trvať na tom, že kartu nechcem používať a že stále trvajú na tom, aby sa ma opýtali na moje meno a priezvisko, aby vypátrali moju kartu "pre moje vlastné dobro, aby som dostal zľavy", ktoré som nikdy v živote nezískal! Takže to ešte viac zvýraznilo, aký veľký podvod to všetko bol. Lekárnici musia ľudí presviedčať, aby im odovzdali svoje údaje, a tak ich musia násilím presvedčiť, aby používali zdravotnú kartu. Pri mne radšej stratili 20 minút snahou presvedčiť ma, aby som im odovzdal svoje údaje, napriek tomu, že za mnou stál rad, a to všetko "pre moje dobro", alebo preto, že moje údaje boli pre nich a tých, ktorí ich od nich požadovali, oveľa užitočnejšie? Uvedomil som si, že odovzdanie môjho zdravotného preukazu, a teda všetkých mojich údajov, nebolo pre môj prospech, ale pre ich! A tak som ju prestal odovzdávať, zvíťazil som a zvykol som si, že všetky tie bábky mi kartu neodovzdajú, ani keby na tom trvali. Ak nie je povinné ju odovzdať, keďže si musím kúpiť len nejaké lieky pre seba, prečo by som sa aj tak mal cítiť nútený? To všetko je súčasťou projektu a ja som sa do toho nechcel miešať. Tak som to urobil. Ale to zaujímavé v tomto príbehu ešte len príde. 

Strana 3 z 6

Skutočnosť bola taká, že som nemohla zniesť myšlienku, že by som si mala kupovať lieky na prekonanie bolestí počas cyklu; cvičila som na iných a dokázala som vyliečiť veľmi vážne zdravotné ťažkosti, ale na sebe som nepracovala, od detstva som sa zmierila s tým, že "je normálne, že žena má počas cyklu bolesti", a prakticky som sa ani nesnažila, alebo som si našla zámienky, aby som cvičila Liečenie na niekom inom ako na sebe. Pre iných sa vždy našiel čas, pre mňa nikdy, nedala som si šancu byť zdravá. Praktizovala som toľko vecí, okrem "liečenia" bolestí cyklu na sebe, čo som si uvedomila ako veľmi zvláštnu blokádu, na ktorú som takmer zrazu spadla z oblakov a pýtala sa sama seba, prečo nepracujem na svojom zdraví. Mohla som stráviť hodiny, dni a vlastne aj mesiace za Liečením na niekom inom, cvičiť preňho každý deň hodiny, kým sa nedosiahol cieľ, ale pre mňa "nebol čas", a tak som naďalej každý mesiac trpela neznesiteľnými bolesťami cyklu a ohýbala sa pred chemickými liekmi. Zároveň sa mi stalo aj to, že som pri kúpe liekov začala nechcieť odovzdať svoj zdravotný preukaz, a tak ma to tiež prinútilo zamyslieť sa a položiť si otázky: "Prečo si naďalej kupujem lieky? Prečo som nútený každý mesiac sa dohadovať s týmito blatniakmi, aby som si mohol kúpiť lieky, ktoré mi z dlhodobého hľadiska spôsobia vážne ochorenia?" Nielenže som odovzdával svoje údaje, ale robil som to aj preto, aby som si mohol kúpiť lieky, ktoré mi v konečnom dôsledku spôsobia vážne poškodenie zdravia. Bol to veľký nezmysel. Samozrejme, tí, ktorí netrpia takýmito neduhmi, si môžu myslieť, že je ľahké vzdať sa liekov a všetkého ostatného: keď ste zdraví, určite by ste sa pred ničím nesklonili. Ale každý, kto trpí alebo trpel podobnými bolesťami alebo akoukoľvek inou ukrutnou bolesťou, vie, že keď vládne bolesť, človek ľahko skloní hlavu pred liekmi. Ale racionálne som to nevydržal a bolo to pre mňa obdobie silného vývoja, chcel som sa zmeniť na viacerých frontoch. Zmena nikdy nie je jednoduchá, nieto ešte rýchla, ale niekedy sa stáva aj výhovorkou, ktorú si hovoríme, aby sme strácali čas a odkladali, odkladali a odkladali. 

To, čo sa stalo potom, bolo veľmi zaujímavé. Zvykla som si každý mesiac kupovať balenie liekov na aktuálny cyklus, zaplatiť a odovzdať zdravotný preukaz, aby "všetci" vedeli, čo kupujem a aké boli moje zvyky po celé roky. Nakoniec som sa rozhodla, že budem cvičiť sama pre seba, cvičiť oveľa tvrdšie pre svoj cyklus, a tak sa vyhnúť bolestiam nasledujúceho mesiaca. Mala by som tiež predpokladať, že som nikdy nesledovala dátumy, a preto som nevedela, kedy príde moja ďalšia menštruácia, keďže som bola dosť nepravidelná (kým som brala lieky, nikdy som nemala dokonale pravidelný cyklus, pretože ony samy ho robili nepravidelným), takže som nevedela presný dátum jej príchodu, a preto som ho nesledovala ani v kalendári. Mala by som tiež spomenúť, že obdobie pred cyklom bolo pre mňa vždy veľmi bolestivé, vlastne takmer rovnako bolestivé ako samotný cyklus, a rovnako bolestivá bola aj menštruácia po cykle; bolela som 2 týždne v mesiaci a niekedy až 3 týždne zo 4; hoci mi to, žiaľ, veľa ľudí neverilo a neverili mi ani ženy, ktoré by mali byť empatické voči bolesti iných žien, ale zrejme neboli. V každom prípade som každý mesiac, roky a roky, mala bolesti najmenej 10 dní, ale aj následky - pred menštruáciou a po nej -, ktoré sa zmenili na 20 dní nepohodlia. Pritom bolo prakticky nemožné neuvedomiť si, že sa blíži menštruácia, keďže som mala bolesti už minimálne týždeň predtým. V ten mesiac sa však stalo niečo iné. Ako som už spomínala, cvičila som psychicky, aby bol cyklus potom menej bolestivý, aspoň v to som dúfala, ale naozaj som sa veľmi snažila a dúfala som vo výsledky, hoci absurdne som sa cítila takmer povinná cítiť bolesť, pretože "pre ženy je normálne cítiť bolesť! Ženy musia počas menštruácie cítiť bolesť!", tak ma vždy učili a nútili veriť. 

Strana 4 z 6

Veľmi dobre si pamätám na ten deň, keď som počul niekoho, človeka, ktorý na mňa veľmi silno myslel, človeka, ktorého som nepoznal - ale on ma poznal - a myslel na mňa so silnými pocitmi hnevu a takmer agresie. Sústredil som sa na to, aby som počul, čo si o mne myslí, čo chce, a zreteľne som počul, ako tento človek povedal: "Prečo si si ešte nekúpil liek?" Odvolával som sa na cyklický liek, ale cítil som, že nemal na mysli len činnosť jeho nákupu, ale aj jeho užívanie. Táto myšlienka bola naozaj zvláštna, najmä preto, že som nechápal, odkiaľ pochádza, s čím súvisí, čo odo mňa chce. O niekoľko hodín neskôr som dostala menštruáciu, ani som si neuvedomila, že je čas. Nemala som žiadne bolesti pred cyklom, a tak som si neuvedomila, že prichádzam, nemala som žiadne príznaky, žiadne bolesti!!! A ak som tomu na jednej strane ani neverila, lebo to bolo také dobré, pretože bolo absurdné nemať predcyklické bolesti, zároveň som si musela uvedomiť, že niekto vedel, že moja menštruácia prichádza ešte skôr, ako som to vedela ja. Ako to vedel? A ako vedel, že som si nekúpila lieky, ani som si nevzala lieky, ktoré mi pokojne mohli zostať spred niekoľkých mesiacov? 

Najprv som si uvedomil, že ten, kto ma špehuje, veľmi dobre pozná moje zvyky, a čudoval som sa - rozzúrený -, prečo som si preboha tento mesiac nekúpil a nevzal žiadne lieky, počnúc absenciou akejkoľvek stopy po mojich pohyboch pri nákupoch, keďže som už nepoužíval svoju zdravotnú kartu, aby som dal vedieť o všetkých svojich pohyboch. Navyše, ako je zrejmé, keď som si kupoval lieky alebo akékoľvek iné výdavky na potraviny či nepotraviny, platil som v hotovosti práve preto, že som nebol a nie som zástancom toho, aby sa o všetkých mojich výdavkoch, nákupoch, chutiach, a teda aj zvykoch dozvedeli tí, ktorí bez môjho vedomia starostlivo analyzujú moje bankové výpisy. Preto som nepoužíval kartu/debetnú kartu, ale platil som v hotovosti. Pri vedomí, že niekto sa zaujímal o to, prečo som si v tom mesiaci nekúpil žiadne lieky, a že si o mne myslel toľko, že som ho počul a mohol sledovať jeho frekvenciu, som si uvedomil, ako veľmi im (obyčajným ľuďom, ktorí sú platení za to, aby sledovali pohyb iných obyčajných ľudí! Uvedomil som si, aké je pre nich (obyčajných ľudí, ktorí sú platení za monitorovanie pohybu iných obyčajných ľudí! A myslia si, že robia správnu vec!) dôležité, aby sme zanechávali záznamy o všetkom, čo robíme, aby vždy vedeli, čo kupujeme, čo robíme, ako sa máme, aký je náš zdravotný stav, koľko mesačne minieme na lieky, a teda koľko ich užívame (či ich všetky dopijeme, alebo nám nejaké zostanú, inak by sme ich nekupovali každý mesiac) a tak ďalej. Niekto, koho som nepoznala, sa nervózne čudoval, prečo som si ten mesiac nekúpila žiadne lieky. Strhlo mi to uši a uvedomila som si, že za tým zvykovým gestom, ktoré som robila pasívne a odovzdane sa podriaďovala situácii, o ktorej som si myslela, že ju musím prijať na celý život, t. j. brať každý mesiac lieky na menštruáciu, sa namiesto toho skrýva oveľa horší plán, než som si predstavovala. Keď som sa dozvedela od niekoho, kto vedel skôr ako ja, kedy ma čaká menštruácia, čo je mimoriadne súkromná informácia, pocítila som hnev, ktorý som čoskoro premenila na motiváciu zlepšiť sa a viac sa snažiť. Bolesť je bolesť a nemôžete sa rozhodnúť, že nebudete brať lieky, ak vás bolesť ohne a zvalí na zem. Mohol som sa však zaviazať, že sa pokúsim nájsť riešenia. V ten mesiac som nemala žiadne bolesti pred cyklom a vďaka tomu som si uvedomila, že ak chcem dosiahnuť výsledky aj na tomto fronte, ktorý som vždy ignorovala alebo bagatelizovala, dokážem to, a ak som tie výsledky dosiahla hneď na prvýkrát, ktovie, čo by sa stalo, keby som sa nezastavila a pokračovala. Rozhodol som sa pokračovať v praktikách, čím som sa vážne zaviazal, aj keď išlo o mňa, keďže som mal vždy ten blok, že som liečil všetkých, len nie seba. Pokiaľ išlo o iných, bola som šťastná, ale ak išlo o praktiky Liečiteľstvo na sebe pre tie absurdné umelé bloky, takmer som si myslela, že je to strata času, a nerozhodla som sa to brať vážne. 

Strana 5 z 6

Bola som šťastná, pretože ten muž, ktorý to so mnou tak silno myslel a hneval sa, že neberiem lieky podľa plánu, mi dal motiváciu, aby som sa odhodlala a začala to brať vážne. Mnohé ženy bude zaujímať, že výsledky boli optimálne, a hoci ma to stálo veľa úsilia, už roky neberiem ani najmenšie lieky na menštruáciu, a to vďaka tomu, že vďaka Praxii už nepociťujem bolesti. Všetko, čo som sa naučila cvičením na vlastnej koži, vyučujem v Akadémii, kde je možné naučiť sa techniky zamerané na zmiernenie bolestí cyklu v priebehu času až po dosiahnutie vynikajúcich výsledkov. Všetko nie je okamžité a nedeje sa to bez najmenšieho nasadenia: vyžaduje si to Prax, odhodlanie a predovšetkým kontinuitu každý mesiac v Praxii. Výsledkom je však nulový počet liekov mesačne, a to niekoľko rokov po sebe. Povedal by som, že to je dobrý výsledok. 

Koncept sa však nekončí tým, že ľudia poznajú naše nákupné zvyky prostredníctvom zdravotnej karty a prípadnej karty/debetnej karty, ktorou platíme za nákupy (opakujem, vždy treba uprednostniť hotovosť!), takže v práci sú ľudia, ktorí musia viesť záznamy o všetkých našich pohyboch, aby ich mohli odovzdať svojim šéfom. Ide však aj o to, aby sme pochopili, ako títo ľudia, títo operátori, vedia o liekoch, ktoré užívame, aj keď nezanechávame žiadne stopy po svojich nákupoch (nezabúdajme však, že v lekárňach sú kamery, ktoré zaznamenávajú, čo kupujete, koľko míňate atď.; spomeňme si len na nové "amazonské obchody", ktoré si vďaka tisícom prítomných kamier vyberajú peniaze priamo z vášho účtu bez toho, aby ste museli platiť pri pokladni), ale zároveň sú schopní okamžite zistiť, ktoré a koľko liekov práve užívame. Odvolávajúc sa na muža, ktorý na mňa myslel, najprv aj s vedomím, že som si lieky nekúpil, prečo sa kvôli tomu hneval? Čo mu záležalo na tom, či som si cyklus liekov kúpil a užil, alebo nie? Zrejme za tým bolo niečo väčšie. Ako si môžu byť vedomí toho, aké látky prijímame do svojho tela, ak na nákupoch, ktoré robíme, nenechávame žiadnu zjavnú stopu? A potom, aj keď si kúpime liek, nemusí byť nevyhnutne určený pre nás a my ho prehltneme, môže byť určený pre príbuzného doma... Tak ako o nás vedia všetko a nič? Okrem nákupov zaznamenaných na zdravotnej karte a okrem pohybov zaznamenaných na karte, ktorou platíte, je tu ešte niekto, oveľa skrytejší ako bežní operátori, kto sa okrem analýzy našich ekonomických pohybov zaoberá analýzou niečoho ešte súkromnejšieho, nášho vnútra. 

Vďaka nanotechnológii v našom tele dokážu okamžite zistiť, či užívame lieky, lieky proti bolesti alebo iné látky, ktoré sa dostanú do nášho tela. Najhoršie je, že vo vnútri liekov, dokonca aj tých najbanálnejších cyklických liekov, sa nachádza obrovské množstvo nanotechnológií, ktoré zakaždým, keď si dáme tabletku, prášok alebo tekutý liek, prehltneme a vpustíme do seba všetky tie nanotechnológie, ktoré sa okamžite rozšíria do nášho mozgu a do ostatných orgánov; už neopustia naše telo. Budú potom slúžiť na to, aby mali väčší vplyv na naše telo, náš mozog, naše neuróny, teda na naše rozhodnutia, naše myšlienky, ale aj na zdravie našej telesnej stavby, na vytváranie nových chorôb v orgánoch, ktoré nás následne budú nútiť užívať viac liekov, a na vytváranie závislosti od liekov, aby sme bez nich nemohli žiť. Závislosť na liekoch spôsobuje, že bolesť je silnejšia a ustupuje len v prítomnosti týchto látok; čo nás však rok čo rok bude nútiť zvyšovať dávky, inak bolesť zostane. Toto všetko chce vláda, nie je to náhoda.  

Strana 6 z 6

Odkedy som natrvalo prestala užívať lieky, opakujem, že vďaka Psychickým praktikám, ktoré som vykonávala, trvalo asi šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, kým sa moje telo očistilo od závislosti od liekov, a až potom som si uvedomila, že mnohé nepríjemné pocity a bolesti v mojom tele, o ktorých som nevedela, že súvisia s mojím cyklom a najmä, že pochádzajú z liekov, ktoré som užívala, prestali prichádzať a odvtedy nimi netrpím. Tieto lieky mi spôsobovali viac skrytých a zdanlivo nesúvisiacich bolestí, než som si dokázala predstaviť. Za všetko môže program, na ktorom pracuje vláda prostredníctvom svojich podriadených nadnárodných farmaceutických spoločností, aby ľudstvo pripútala k chemickým liekom, ktoré sú tým istým dôvodom, prečo ľudia od 20. roku života ochorejú a predčasne zomierajú. Mali by sme sa nad tým všetkým vážne zamyslieť a zaviazať sa, že namiesto chemických a umelých liekov budeme používať tie prírodné. Prvých niekoľko mesiacov, keď som vysadil lieky, som bol úplne monitorovaný/špehovaný lekármi, ktorí museli hlásiť "zmeny" mojich návykov, aj preto, že to znamenalo, že už do seba nebudem prijímať nanotechnologické tablety, a to pre nich bol veľký problém. To všetko vôbec nepopieram nespočetné pokusy z ich strany prinútiť ma k opätovnému užívaniu liekov, snažili sa mi spôsobiť umelú bolesť, aby som sa zrútila a myslela si, že musím opäť začať brať lieky. Rozhodnutie však padlo a ja som pokračoval vo svojej ceste a usiloval som sa o to, aby som už lieky nepotreboval. Mnohí ľudia nerozumejú tejto voľbe a ani tomu, čo znamená. Nejde o to byť hrdý a radšej zomrieť v bolestiach, ako užívať liek; ide o užívanie liekov len a výlučne vtedy, ak nie je iná možnosť. Ale ak existujú možnosti, prečo ich aj tak brať? 

Ak by ste nemali na výber a boli by ste nútení vziať si ich, radšej ako zomrieť, radil by som vám, aby ste si ich vzali! Ale ak by ste mali na výber, ak by bol ešte čas vyliečiť tento problém bez toho, aby ste okamžite bežali do lekárne, poradil by som vám, aby ste to skúsili. Prírodné lieky existujú, aj keď sú cenzurované; a Prax ich môže robiť ešte viac, ak sa im rozhodnete venovať. Sú prípady a prípady, sú prípady, keď ľudia chcú trpieť neznesiteľnú bolesť len preto, aby ukojili svoju pýchu, a trpieť mučivé hodiny alebo dni, keď by si mohli vziať liek a veľmi rýchlo sa uzdraviť. To nemá zmysel! A sú prípady, keď sa ľudia pri prvej najmenšej bolesti, napríklad pri prvom náznaku bolesti hlavy, namiesto toho, aby sa ju pokúsili vyliečiť jednoduchým a prirodzeným spôsobom, ktorý by mal okamžité výsledky, ktoré by si sami dokázali, a to bez akýchkoľvek následných vedľajších účinkov, radšej vrhnú na užívanie veľmi ťažkých chemických liekov, bez akéhokoľvek skutočného dôvodu a mnohokrát aj bez toho, aby bolesť skutočne prestala. Zvykli sme si užívať chemické lieky len tak, a nie z nevyhnutnosti. Tento zvyk má však oveľa väčší zmysel, pretože do liekov vkladajú veľké množstvo nanotechnológií a zakaždým, keď si ideme vziať lieky, zhromažďujeme v tele všetky tieto nanotechnológie, ktoré priťahujú ďalšie nanotechnológie a v myšlienkach a prostredníctvom bolestí, ktoré nášmu telu spôsobujú tie isté technológie, ktoré sme vstrebali, nás presviedčajú, aby sme časom brali ďalšie lieky! A takto nadnárodné farmaceutické spoločnosti v mene vlády pokračujú v realizácii svojich projektov na svetovej populácii. K tejto téme sa vrátime neskôr.  

Koniec strany 6 zo 6. Ak sa vám článok páčil, napíšte pod ním komentár, v ktorom opíšete svoje pocity pri čítaní alebo precvičovaní navrhovanej techniky.

0 komentáre