Ťažká kontrola umelej telepatie (časť 1)
Tento článok bol dočasne preložený pomocou online prekladača. Pôvodný článok je v taliančine. Ak nám chcete pomôcť vylepšiť preklad do vášho jazyka, kontaktujte nás e-mailom: info@accademiadicoscienzadimensionale.it alebo prostredníctvom chatu na ACD. Ďakujeme.
Strana 1 z 6
V predchádzajúcom diele som na príklade youtube vysvetlil, čo je umelá telepatia a ako funguje. Umelá telepatia dokáže spojiť myšlienky dvoch ľudí, ale dokáže viesť aj komunikáciu z technológií do mysle ľudí. Inými slovami, počítač môže telepaticky komunikovať s človekom a naopak, a to prostredníctvom všetkých nanotechnológií zabudovaných do ľudského mozgu, ktoré majú za cieľ urobiť naše mysle čoraz viac kontrolovateľné vládou, úplne nás zbaviť súkromia (nemôžeme ani myslieť bez toho, aby nás počuli a sledovali zvnútra) a prestavať naše neurónové siete prostredníctvom tých istých nanotechnológií. Môžu sa pozerať našimi očami a počúvať našimi ušami, ak chcú. Keď som bol dieťa, často sa mi vracali spomienky, v ktorých nejakí muži predo mňa umiestnili prístroj, ktorý prostredníctvom videozáznamu na obrazovku premietal moje myšlienky a sny. Dlhé roky som si myslel, že sú to len spomienky na sny, dúfal som, že to nie sú spomienky na udalosti, ktoré sa skutočne stali. S odstupom času som si neskôr uvedomil, že to neboli sny, pretože presne to robia dnes: premietajú naše myšlienky a sny na obrazovku, obnovujú ich prostredníctvom obrazov umelej inteligencie. Na druhej strane ide o technológie, ktoré sa používajú už viac ako sto rokov, ale v očiach ľudí sa aj dnes zdajú čudné. V priebehu desaťročí sa teda tieto technológie určite aktualizovali.
Každý si však v súčasnosti uvedomuje "náhodnosť", ktorá sa v jeho dňoch opakuje čoraz častejšie, až sa stáva veľmi nepríjemnou. Mám na mysli tie náhody, keď niečo poviete ústne, možno počas dôverného rozhovoru so svojím životným partnerom, a krátko nato sa vám na mobile objaví reklama na ten výrobok, ktorý ste spomenuli, na to mesto, do ktorého by ste chceli cestovať, alebo videá na tú tému, ktorú ste práve spomenuli. Stane sa to raz, stane sa to dvakrát, stane sa to každý deň, samozrejme, že vás to začne obťažovať. Dostali sme sa na takú šialenú úroveň boja proti súkromiu, a tak rýchlo invazívnu, že sme sa ani nestihli posťažovať na to, že nás špehujú o tom, čo píšeme na mobil, že teraz nás špehujú o tom, čo si myslíme v mysli, že hovoriť o tom, ako nás špehujú na mobil, sa zdá byť takmer najmenším problémom a akoby to už nebolo také vážne. Naopak, vážne to zostáva, lenže ďalšie úrovne, na ktoré sa rýchlo dostali, sú také šialené, že väčšine ľudí robia problém pochopiť, ako reagovať alebo čo robiť, aby sa to zastavilo. Zrekapitulujme si na chvíľu úrovne, ktorých sa dotkli, hoci veľmi rýchlo, od boja proti súkromiu cez technológie až po projekty, ktoré dnes realizujú, vládou proti nám.
Najprv začali špehovať naše internetové vyhľadávania. Ak ste napríklad v prehliadači vyhľadali "bicykel v ponuke", pozreli ste si rôzne možnosti a potom ste v určitom okamihu všetky stránky zavreli, pretože ste boli na bicykel len zvedaví (ale možno ste ho ani nechceli kúpiť, išlo len o prehliadanie cien), tak nasledujúce dni, nech ste navštívili ktorúkoľvek stránku, ste našli ako reklamný banner tú o bicykli, na ktorý ste sa predtým pozreli. A sa zjavne deje aj dnes. Na začiatku to boli neznáme technológie, takže ste si nemysleli, že vás tá reklama prenasleduje, ale mysleli ste si, že tie stránky nastavili bannerovú reklamu na bicykle! A že všetko bola len náhoda. Namiesto toho tieto stránky nastavili "zrkadlové bannery", t. j. bannery, o ktorých ani dané stránky nevedia, o aký banner ide (pretože reklamy si nevyberajú ony, ale spoločnosti, ktoré bannery vlastnia).
Tieto zrkadlové bannery odrážajú to, čo konkrétny používateľ po vstupe na danú stránku predtým hľadal na iných stránkach, a tak mu opätovne zobrazujú jeho vyhľadávania v snahe presvedčiť ho, aby si ich kúpil. V sérii "zabudli ste, že chcete bicykel? Pripomenieme vám to, budeme to opakovať stále dookola, aby sme vás presvedčili, aby ste si ho kúpili!", a tak minuli peniaze a všetko. Je to veľmi invazívna metóda predaja, je to ako keď vám chce promotér predať kávovar a aj keď ho nechcete, naháňa vás po všetkých obchodoch v nákupnom centre, ktoré navštívite (hoci to nie sú jeho obchody), aby vás presvedčil, aby ste si ten prekliaty kávovar kúpili. Je taký dotieravý, že aj keď opustíte nákupné centrum a zastavíte sa v kaviarni neďaleko, promotér vstúpi do kaviarne a stále sa vás snaží presvedčiť, aby ste si ten kávovar kúpili. To je to, čo robia reklamné bannery: je to veľmi dotieravá reklama, pretože keď opustíte nákupnú stránku a prejdete na stránku s receptami alebo na stránku so zvieratami, a teda na inú stránku, stále tam nájdete ten reklamný banner, ktorý sa vám snaží predať ten bicykel, ktorý ste si pozerali pred mnohými dňami. Je to nadmerne dotieravá reklama. Potom sa proti súkromiu postavili na vyšší stupeň. Predtým to bolo "len" špehovanie vašich vyhľadávaní, vašej histórie, ale mohli ste si myslieť, že je to "nevtieravé" od chvíle, keď vám to tisíckrát opätovne ponúklo produkt, ktorý ste hľadali prvýkrát. Existuje preto tendencia ospravedlňovať protisúkromnosť invazívnych reklamných bannerov tvrdením, že prvé vyhľadávanie sme aj tak vykonali z počítača alebo mobilného telefónu, takže "to nie je také zlé". Problém nie je v tom, že stránka o bicykloch nám ponúka bicykel, ktorý sme si už pozreli; problém je v tom, že ak zatvoríme okno tejto stránky o bicykloch a prejdeme na inú stránku, napríklad na stránku o zvieratách alebo o leteckej doprave, opäť nám ponúkne bicykel.
Konkrétne ide o to, že váš počítač nie je váš, pretože to, čo píšete na počítači alebo mobilnom telefóne, nečítate len vy, ale aj "iní". A kto sú títo iní? A prečo majú právo čítať, čo píšeme na svojom súkromnom mobilnom telefóne, keď je teoreticky len náš, keďže zaň platíme svojimi peniazmi a stojí toľko? Takže si kúpime mobilný telefón, kúpime si SIM kartu na naše meno, platíme mesačné dobíjanie alebo predplatné za používanie telefónu alebo wi-fi pripojenie a napriek všetkým týmto výdavkom náš mobilný telefón v skutočnosti nie je náš, ale môže ho špehovať a sledovať ktokoľvek, kto chce, na naše náklady? Takže platíme za nástroj, ktorý slúži niekomu inému na to, aby mal úplnú kontrolu nad našou činnosťou. Špehovanie našej histórie v podstate znamená špehovanie našich myšlienok, pretože zakaždým, keď na internete vyhľadávate napríklad bicykel, znamená to, že premýšľate o tom, že si ho možno chcete kúpiť; či si ho chcete kúpiť teraz alebo v budúcnosti, či si ho chcete kúpiť pre seba alebo pre svoju vnučku, na tom nezáleží, ale v podstate to znamená, že si ho pravdepodobne chcete kúpiť. Svoje myšlienky teda vyjadrujete priamo na webe. Ak na internete robíte prieskum o domoch na prenájom, znamená to, že uvažujete o zmene domu, teraz alebo v budúcnosti, ale uvažujete o tom, takže vyjadrujete svoje myšlienky priamo na webe. Ak si na internete robíte prieskum o tom, ako schudnúť, znamená to, že si myslíte, že ste pribrali a že potrebujete schudnúť; je jedno, či naozaj držíte diétu, alebo sú to tie aktivity, o ktorých hovoríte, že ich chcete robiť, ale potom ich zahodíte... pretože zatiaľ to znamená, že si myslíte, že ste pribrali a že potrebujete držať diétu, pričom svoje myšlienky vystavujete na webe, kde si ich môže prečítať niekto iný bez vášho vedomia. Že niekto iný, kto vie, že si myslíte, že ste z formy (a možno to ani nie je pravda, ale myslíte si to a to sa počíta), by mohol využiť tieto negatívne myšlienky o sebe a umelo ich zvýšiť, rovnako ako by mohol umelo zvýšiť vašu fyzickú poruchu a urobiť vás ešte tučnejšími, aby vás dostal do limbu, z ktorého je ťažké sa dostať.
Medzitým vám budú ponúkať "zázračné" riešenia, ako sú tabletky na chudnutie (ktoré sú plné látok, ktoré blokujú vaše zmysly a psychiku, a tiež sú plné syntetických nanotechnológií), prostredníctvom reklamných bannerov, ktoré sa vám budú objavovať až do omrzenia, ale vy si budete naivne myslieť, že je to "pekná náhoda", že sa objavili práve vtedy, keď ste hľadali riešenie na chudnutie.
Ale prečo si myslíte, že správnym riešením sú tieto tabletky na chudnutie? Tí istí ľudia, ktorí čítajú vaše myšlienky (správne alebo nesprávne) o vašom presvedčení, že ste pribrali, budú túto posadnutosť umelo posilňovať, takže budete veriť, že máte oveľa, oveľa väčšiu nadváhu, ako v skutočnosti máte, a budete sa cítiť nútení k rýchlemu a vynútenému riešeniu, ako sú tabletky na chudnutie. Každý vie, že nefungujú a že prinášajú oveľa horšie výsledky, ale vy si budete myslieť, ktovie prečo, že vám budú fungovať a že aj keď stoja veľa peňazí, stojí za to ich vyskúšať. Tieto myšlienky možno nie sú vaše, ale vnútili vám ich tí, ktorí chcú, aby ste si kupovali a kŕmili sa syntetickou "potravou", ktorá v sebe obsahuje nanotechnológiu a robí vás ešte vhodnejšími pre umelú komunikáciu človeka s počítačom. A tu sa kruh uzatvára, pretože toto všetko by umožnilo vláde dostať sa oveľa viac do vašej mysle a špehovať vaše myšlienky, a tak vedieť viac o tom, čo chcete urobiť alebo kúpiť, ešte skôr, ako to napíšete na web.
Keď sme dosiahli tento bod, špehovanie našej súkromnej histórie už nestačilo, museli sme zvýšiť latku. Dnes mnohé úlohy virtuálnej špionáže plní umelá inteligencia, ale treba jasne povedať, že umelá inteligencia nemôže robiť všetko sama, ale je neustále monitorovaná operátormi pracujúcimi pre agentúry práve preto, aby kontrolovali, či sa údaje ľudí zhromažďujú správne. Ešte pred niekoľkými rokmi však túto prácu takmer úplne zastrešovali operátori (tí istí, aby bolo jasné, z call centier, ktorí vám tisíckrát zavolajú, aby o vás zozbierali údaje, a kladú vám tisíc otázok, pričom sa vám snažia niečo predať; medzitým o vás zhromažďujú informácie bez toho, aby ste si to všimli!"), čo je ešte závažnejšie, takže to nepodceňujme. Príliš veľa ľudí zabúda, že operátori call centra, rovnako ako operátori predávajúci alebo propagujúci iné činnosti, ako milióny operátorov pracujúcich vnútri fb, alebo vnútri youtube, alebo vnútri google, sú fyzické osoby, ktoré majú povinnosť - na základe podpísanej zmluvy! - zachovávať prísnu mlčanlivosť o svojej práci, pretože nemôžu nikomu povedať, že pracujú vo vnútri fb alebo vo vnútri youtube (nemám na mysli youtuberov, čo je iná vec! Ale skôr na tých, ktorí pracujú vnútri administračného panelu a spravujú skryté funkcie youtube!), práve preto, aby sa zabránilo úniku správ. Dobre však chápete, že všetci tí, ktorí pracujú na fb alebo na youtube, ktorí sú známi porušovaním ochrany osobných údajov a čítaním súkromných konverzácií a predávaním súkromných údajov tretím stranám (samozrejme, vrátane vlády, pre ktorú pracujú), môžu veľmi ľahko špehovať aj váš osobný profil, ak budú chcieť. Ak váš sused alebo váš bývalý priateľ alebo ktokoľvek iný dnes pracuje na fb, môže - stačí mu poznať vaše meno a priezvisko, prípadne vašu prezývku na sociálnych sieťach alebo len vašu IP - sledovať váš profil a získať nielen prístup ku všetkým vašim súkromným informáciám (o ktorých si myslíte, že ste ich dali ako "súkromné" alebo "viditeľné len pre priateľov" podľa vlastného výberu), ale aj prístup k vašim súkromným chatom a podobne. To všetko slúži vláde na to, aby vás mohla neustále špehovať, ale medzitým sa k vášmu profilu môže dostať a špehovať vás aj obyčajný jedinec, ktorý je vami posadnutý, je na vás zvedavý alebo vám závidí, napríklad bývalý priateľ vášho súčasného priateľa alebo ten človek, ktorého ste videli len raz v živote, ale ktorý si pamätá vaše meno, alebo ktorý vás vie vystopovať (napr. tak, že si pozrie priateľov priateľov svojho priateľa, a tak nájde váš profil tak, že vás spozná podľa fotografií, ktoré zverejňujete!
Aby ste si uvedomili, ako veľmi už naše "súkromie" neexistuje, poviem vám anekdotu z môjho života, ktorá vám umožní ujasniť si predstavy o tom, že s vašimi údajmi si môže robiť naozaj každý, čo chce.
Pred niekoľkými rokmi, keď som ešte býval v starom dome, som mal istý čas problémy s pripojením u starého poskytovateľa internetu, s ktorým som mal zmluvu. Nezabúdajte, že som býval v severnom Taliansku, aj keď sa môže zdať, že to s tým nemá nič spoločné. Stále som mal problémy s internetovým pripojením, a tak som začal volať operátorom podpory, aby problém vyriešili, ale tí mi stále tvrdili, že žiadna chyba neexistuje, že je všetko v poriadku, že s pripojením nie je žiadny problém. Stále som im hovoril, že mám problémy s pripojením , určite som si to nevymýšľal! Ale oni stále, každý, s kým som hovoril, vždy niekoľko ľudí, tvrdili, že v ich počítačoch nie je žiadny problém s pripojením, a preto sa mýlim. Ako sa však môže niekto mýliť alebo si predstavovať, že má problémy s pripojením? Ich riešením bolo pripojiť ma na internet a navštíviť ich webovú stránku, ale musel som im - decerebrálnym ľuďom - vysvetliť, že sa nemôžem pripojiť na ich stránku, pretože ma nepripojí na internet! Žiadal som ich, aby aspoň skontrolovali môj modem, možno ho poslali do servisu, a oni by zistili, že je pokazený alebo že je niečo s anténami pri mojom dome (v čase, keď som ešte nevedel, že problémy s anténami po ich používaní... boli dobré udalosti; stále hovoríme o dobe pred mnohými rokmi) a oni by nakoniec všetci odpovedali, že podľa ich počítača je pripojenie a modem v poriadku (nikdy to naživo neskontrolovali! Kontrolovali ho na diaľku a podľa nich fungovalo v poriadku) a že si to, skrátka, vymýšľam.
Nakoniec som to po mnohých a mnohých telefonátoch vzdal a nechal som si nefunkčný modem, takže som ho vypol a odišiel, telefón som používal ako modem, hoci ročné predplatné už bolo zaplatené a oni mi nechceli vedieť pomôcť, vrátiť vynaložené peniaze ani opraviť modem. Doma som mal ten modem, ktorý nefungoval alebo mi aspoň neumožňoval pripojiť sa na internet, takže bol úplne nepoužiteľný. Jedného dňa, o niekoľko mesiacov neskôr, už si ani nepamätám, koľko času uplynulo, som sa rozprával so študentkou, ktorú som prakticky len nedávno spoznal, a ona mi prezradila, že pracuje práve pre tú spoločnosť, s ktorou som mal zmluvu o pripojení na internet. Tak som jej pri rozhovore povedal túto anekdotu, len tak pre rozhovor, prirodzene, mysliac na to, že ona určite nemohla urobiť nič, aby sa situácia zmenila, len som jej o tom povedal na kus reči. Načo sa ma spýtala, či nechcem pomôcť s obnovením internetového pripojenia. Absurdne, mysliac na to, že som to už tisíckrát skúšal s tisíckami rôznych operátorov, som takmer odmietol a povedal som jej, že to nemá zmysel, keďže nikto nedokázal problém vyriešiť, takže nie je potrebné, aby sa snažila. Navyše som nevedel, aké údaje by som mal poskytnúť tej osobe, ktorú som aj tak len stretol, aby sa pokúsila získať späť môj internet, a ktorá by mohla byť len zámienkou - aby mi pomohla - starať sa o svoje veci. Nech sa to hovorí akokoľvek zle, každý deň sa ma toľko ľudí snaží využiť pod tými najabsurdnejšími zámienkami, dokonca sa tvária, že mi chcú pomôcť alebo mi chcú urobiť dobre, takže musím byť vždy opatrný a nebyť naivný. Potešilo ma však, že som jej nemusel poskytnúť prakticky žiadne údaje, pretože tvrdila, že dokáže vystopovať moje internetové pripojenie (teda môj domov, adresu a presné pripojenie, ktoré používam) len prostredníctvom môjho mena, ktoré už mala. Samozrejme, že som už vtedy vedel, že existuje anti-súkromie, ale bolo zaujímavé mať tento nepočetný dôkaz.
Skôr než niečo urobila, skúsil som sa znova pripojiť na internet, ale samozrejme, že opäť nefungoval, hoci som zaplatil predplatné na celý rok (ktoré mi operátori nechceli preplatiť!), takže zjavne nešlo o problém s platením v červených číslach, ale o nefunkčnú linku. Táto študentka sa vrátila do svojho mesta v južnom Taliansku a na druhý deň išla do práce, do telefónnej a internetovej spoločnosti, pre ktorú pracovala ako operátorka. Zavolala mi telefonicky a požiadala ma, aby som jej zapol modem, pretože na jej počítači sa zobrazovalo, že som ho odpojil; samozrejme, bola to pravda, ani nestihla ísť do práce, že už bola pripojená na moju adresu a zo svojho počítača videla stav môjho internetového pripojenia, dokonca bez toho, aby som jej dal svoju domácu adresu alebo iné informácie.
Podľa jej pokynov som teda zapojil modem a ona mi povedala, že teraz ukazuje, že modem je zapnutý. Povedala mi, aby som počkal niekoľko minút a moje internetové pripojenie bude opäť fungovať. Trvalo to len niekoľko minút? Mesiace a mesiace som volala tisíckam operátorov, aby mi "opravili" pripojenie, a ona mi mala venovať len pár minút? Bolo to absurdné a takmer som tomu neveril, veď sa o to pokúšalo už tisíc ľudí! Alebo mi skôr operátori povedali, že sa pokúšali, ale neskôr som si uvedomil, že to vôbec nie je pravda. No o pár minút neskôr sa pripojenie podarilo a od toho dňa som mohol každý deň používať pripojenie perfektnou rýchlosťou, dokonca lepšou, ako bola rýchlosť, ktorou som chodil v minulosti! Spýtal som sa jej, čo urobila, a ona mi jednoducho odpovedala, že "niekto" úmyselne zablokoval moje pripojenie k internetu , aby mi zabránil v jeho používaní, a že jednoducho zrušila tento blok a klikla na aktualizáciu, aby zvýšila moju rýchlosť, pretože rýchlosť sa dala zvýšiť alebo znížiť len kliknutím na tlačidlá. To všetko robila zo svojho mesta, z južného Talianska, zatiaľ čo ja som bol na severe, a teoreticky nemala vedieť, kde bývam alebo čo robím, a predsa mohla tieto informácie o mne "špehovať" len vďaka tomu, že mala o mne trochu informácií.
Tá žena, ktorá bola aj mojou študentkou, mi vysvetlila, že za vylepšovaním internetu sa skrýva veľa podvodov, t. j. operátori vám povedia, že ak zaplatíte viac, môžu vám vylepšiť pripojenie a urobiť ho lepším, ale v skutočnosti sú to tí istí operátori, ktorí vám pred tým, ako vám zavolajú, na niekoľko dní znížia rýchlosť vášho pripojenia, a tým znížia rýchlosť, za ktorú už platíte predplatné, a potom vám o niekoľko dní zavolajú a žiadajú vás, aby ste zaplatili viac, aby ste mali väčšie pripojenie, ktoré je však v skutočnosti presne to isté pripojenie, ktoré ste už roky platili! Niekto mi zo zlosti alebo z iných dôvodov zablokoval internetové pripojenie a ona jednoducho odstránila toto zablokovanie a odstránila aj "spomaľovače" rýchlosti, ktoré mi niekto vložil do linky, čím mi vrátila rýchlosť pripojenia, za ktorú som už roky platil.
Táto anekdota vám v prvom rade umožní pochopiť, že nie je potrebné nikomu poskytnúť všetky svoje údaje, aby mohol čokoľvek urobiť: pre operátorov je tak jednoduché vystopovať vaše údaje (ktoré ste poskytli alebo uložili aj pred mnohými rokmi!Pre operátorov je tak jednoduché vystopovať vaše údaje (ktoré ste poskytli alebo dali do obehu aj pred mnohými rokmi!) tak, že ich vylovia z iných spoločností (napr. zo spoločnosti, s ktorou ste podpísali zmluvu o dodávke elektriny a plynu, alebo s telefónnou spoločnosťou, alebo s názvom, pod ktorým ste si zaregistrovali dom, a tak ďalej) a z tých údajov, ktoré ste podľa vás operátorovi neposkytli - ale ktoré on ľahko nájde z iných zdrojov - si on alebo oni môžu bez vášho vedomia robiť, čo chcú. V skutočnosti som najprv nevedel, kto mi zablokoval internetové pripojenie a na ako dlho (hoci som ho potom išiel psychicky tak tvrdo napadnúť, aby som mu dobre pripomenul, že ak sa chce na mňa hrať na zlomyseľného, môžem sa stať aj veľmi zlomyseľným, čo mu spôsobí, že si to bude pamätať celý život) alebo z akého dôvodu, ale určite to urobil tak, že sledoval moje údaje bez toho, aby som si uvedomil, že som ich dal nie jemu, ale iným spoločnostiam, z ktorých potom čerpal moje súkromné informácie.
Našťastie som neskôr stretol človeka, ktorý sa stal mojím študentom a ktorý mi ponúkol pomoc a odhalil všetko, čo sa skrývalo za týmto zdanlivým zlyhaním môjho internetového pripojenia, ktoré v skutočnosti skrývalo oveľa viac. Dokonca ona, osoba, s ktorou som sa práve zoznámila a ktorej som o sebe zjavne neposkytla žiadne informácie okrem môjho mena, ktoré poznala už tým, že nás predstavila, dokázala namiesto toho vypátrať môj dom, a tak zistila, kde bývam, čo je mojím domovom, zapísala si moju adresu (a samozrejme, že nás zastihla v pohybe, k dokonalosti) a rozhodla sa vyriešiť "technický" problém na mojom pripojení, hoci som nebola jej klientom a ona z riešenia tohto problému nič nemala. Inými slovami, nebol to pracovník podpory, ktorého som zavolal, aby vyriešil môj problém, ale externá osoba, ktorá sa dobrovoľne rozhodla vyhľadávať v databáze moje súkromné informácie a získať prístup k môjmu pripojeniu, aby vyriešila môj problém. Táto udalosť, ktorá sa stala pred viac ako desiatimi rokmi, mi veľmi otvorila oči a umožnila mi uvedomiť si, že naozaj ktokoľvek môže získať prístup k našim informáciám a napríklad spôsobiť, že sa technologické predmety v našom dome pokazia alebo opravia, ak chce... ale zvyčajne sú to vedomosti, ktoré sa využívajú skôr na to, aby nám ublížili, než aby nám pomohli.
Preto je oveľa pravdepodobnejšie, že sa bývalá alebo závistlivá osoba pripojí k našej sieti, aby nám zo zlosti pokazila technológie, a nie naopak. Tieto "geniálne nápady" pochádzajú skôr zo závisti ako z altruizmu. V každom prípade som bol veľmi rád, že sa mi obnovilo internetové pripojenie, a oveľa viac som sa snažil zachovať dôvernosť svojich osobných údajov. To je to, čo učím všetkých svojich študentov a čo opakujem stále dookola. Človek nesmie byť naivný a musí naopak pochopiť, že naše údaje majú obrovskú hodnotu a môžu ich proti nám neustále využívať aj tí, od ktorých to najmenej očakávame. Existujú prípady, keď je už veľmi ťažké nezverejniť svoje citlivé údaje, napríklad keď podpíšete zmluvu so svojou energetickou spoločnosťou, poskytujete množstvo svojich údajov, ktoré potom nezostanú len v spoločnosti dodávajúcej plyn, elektrinu alebo vodu, ale budú samozrejme zverejnené všetkým, ktorí budú môcť tieto informácie o vás skúmať a získať. Napriek tomu existuje mnoho ďalších situácií, v ktorých naozaj nie je potrebné, aby ste poskytli svoje osobné údaje , aj keď vás operátori, promotéri alebo ktokoľvek, koho máte pred sebou, budú presviedčať, že ste k tomu nútení. Nemusíte! A keď môžete, je nevyhnutné, aby ste sa vždy rozhodli neposkytnúť svoje citlivé údaje. Mnohí ľudia, celkom správne, vystavujú všetky svoje účty na meno jednotlivca v domácnosti, aby sa vyhli prezradeniu mien a osobných údajov všetkých prítomných. Podobne mnohí ľudia používajú tú istú "vernostnú kartu" zo supermarketov alebo obchodov, pričom ich všetky napíšu na meno jedného člena domácnosti a potom ju odovzdajú viacerým ľuďom, aby ju použili, keď ju potrebujú. Aj to je šikovný spôsob, ako sa vyhnúť poskytnutiu všetkých súkromných údajov všetkých členov rodiny. Opäť platí, že mnohí ľudia dávajú čísla mobilných telefónov na meno jednej osoby v domácnosti, hoci všetky tieto sim karty nebudú patriť jemu, ale budú ich používať iní členovia rodiny. Všetci títo ľudia zrejme robia dobre! Toto všetko by chcela vláda zablokovať (a už sa o to nejaký čas snaží!) a určite by sa jej to podarilo s podkožným čipom, aby sa všetky tieto "prechody" zablokovali a každý mohol používať len to, čo je na jeho vlastné meno; čo znamená, že sa dostaneme k tomu, že dieťa nebude môcť ísť nakupovať za peniaze svojej matky, ale najprv bude musieť byť prechod peňazí z matkinho čipu na čip dieťaťa, pričom dôvod bude dobre a podrobne vysvetlený, a potom môže ísť dieťa nakupovať za svoju matku.
Toto je len jeden príklad, aby sme pochopili, kam by nás vláda chcela dostať, čomu sa samozrejme musíme vyhnúť.
Koniec strany 6 zo 6. Ak sa vám článok páčil, napíšte pod ním komentár, v ktorom opíšete svoje pocity pri čítaní alebo precvičovaní navrhovanej techniky.