Psychika a božstvo (1. časť)

Tento článok bol dočasne preložený pomocou online prekladača. Pôvodný článok je v taliančine. Ak nám chcete pomôcť vylepšiť preklad do vášho jazyka, kontaktujte nás e-mailom: info@accademiadicoscienzadimensionale.it alebo prostredníctvom chatu na ACD. Ďakujeme.

Strana 1 z 6

V tom istom čase, keď sa odohrávali udalosti spojené s vedcami, a pred objavením Formuly - aj preto, že som ju objavil práve kvôli nepriateľom, ktorých sme predtým odložili - sme s Alexandrom, ako to bolo zvykom každý rok, strávili dlhé obdobie cvičením proti Ježišovým nepriateľom. Naším cieľom bolo v podstate znížiť Ježišovo bremeno do takej miery, aby sa mohol venovať dôležitejším záležitostiam. Bežná manipulácia nás tlačí k presvedčeniu, že čím je bytosť, akou je napríklad Ježiš, mocnejšia, tým viac by nám malo záležať na tom, čo sa deje v jej živote, pretože je silná, takže sa o seba musí postarať sama. A čo je ešte horšie, tlačí nás do presvedčenia, že máme právo očakávať, že nám pomôže a vyrieši naše osobné problémy, pretože keďže je silný, musí vyriešiť aj naše životy. Vyvíjať sa znamená začať myslieť mimo týchto manipulácií, ktoré sú skonštruované špeciálne na to, aby nás postavili proti sebe, pretože tieto smiešne tvrdenia slúžia na to, aby nás postavili proti skutočným Silným a stali sa priamo alebo nepriamo bremenom na ich pleciach. Súčasná Cirkev - ktorá nemá s Ježišom nič spoločné, ktorá sa ani zďaleka neriadi jeho učením, a ani ako žart by sme si Cirkev nemali spájať s Ježišom - nás vedie k tomu, že Ježiš len znudene stojí a čaká, kým ho niekto z nás požiada, aby vyriešil naše problémy, aby mal konečne aj on čo robiť. V skutočnosti nás dokonca vedie k presvedčeniu, že sa za nás len veľmi rád obetuje, že nemôže čakať, kým ho požiadame o pomoc, a že skutočne, čím viac nárokov si na neho robíme, tým lepšie. A čo sa potom stane? Stáva sa, že vždy, keď sa naše túžby nenaplnia, prvým vinníkom je Ježiš a druhým Boh, pretože je to ich vina, že sa neobťažovali riešiť naše problémy. Riešia ich za všetkých, len nie za nás! Potom si nezaslúžia naše uznanie; toľko modlitieb pre nič! Čo sa teda deje v krátkom čase? Deje sa to, že prechádzame od bláznivej myšlienky, že Ježiš je tu preto, aby nám slúžil, že čaká, aby vyriešil naše problémy, k myšlienke, že ak ich nevyrieši, potom si nezaslúži naše modlitby. Namiesto toho by sme mali najprv dať sami sebe poriadnu facku. Cirkev používa Ježišovo meno na to, aby každého presvedčila, že zodpovednosť za svoj život musí hodiť na plecia inej osoby. A tak aj keď sa nemodlíme k Bohu alebo Ježišovi, každý deň sa snažíme hodiť zodpovednosť za svoj život na plecia blízkych ľudí, napr. manžela, detí, priateľky, rodičov, aby sme neprevzali zodpovednosť, t. j. kontrolu nad udalosťami v našom živote. Ak sa stane niečo dobré, je to bez najmenších pochybností naša zásluha, ak sa stane niečo zlé, je to výlučne vina druhého človeka, ktorý nám nedokázal pomôcť a problém vyriešiť. Znie to racionálne? Racionalita však ide von oknom vždy, keď sa vrátia negatívne vplyvy. A tak sme celý život vedení k tomu, aby sme verili, že Ježiš je tam v nebi a čaká, kým ho niekto zavolá, že sa nemôže dočkať, kým príde a vyrieši vaše problémy. Prečo by sme však mali rozmýšľať takýmto nevedomým a nezrelým spôsobom? Pretože nás to tak naučili a je naozaj ťažké naučiť sa prevziať kontrolu nad svojou mysľou a zmeniť spôsob myslenia na rozdiel od toho, ako sme boli naprogramovaní a ako to robíme, prostredníctvom dlhých a vyčerpávajúcich manipulačných sedení. Preto nedoprajeme mozgu kyslík a nedovolíme mu fungovať a chápať, pretože sa radšej nestaráme a veríme, že Ježiš alebo iné božstvo či anjel nám slúži. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, však sami seba presviedčame, že sme na piedestáli a že Bohovia, Svätí, Anjeli a tak ďalej sú tu a čakajú, aby nám slúžili, že existujú preto, aby nám slúžili. Ale kto na zemi by nám mal slúžiť? Odkedy sa Božstvo stalo otrokom a ľudia neschopní riešiť svoje vlastné problémy kráľmi? Prečo preboha máme tú bláznivú predstavu, že by sa Božstvo malo ponáhľať, aby nám slúžilo, aby za nás riešilo problémy, akoby nemalo nič iné na práci, len sa ponáhľať slúžiť nevedomému človeku, ak hovoríme o Božstve? Som si istý, že vás nikdy nenapadlo, že by sa k vám domov mal ponáhľať slávny herec, aby vám umyl riad, keď ho potrebujete, ale keby ste chceli, aby túto prácu niekto urobil za vás, zavolali by ste si radšej upratovačku. Takisto som si istý, že vám nikdy nenapadlo zavolať si domov slávneho speváka, aby sa postaral o vaše deti, keď ste mimo domu, ale skôr ste si vždy mysleli, že zavoláte opatrovateľku. Prečo si teda nevážite hercov a spevákov, ktorí, hoci sú slávni, nikdy v živote nevykonali žiaden zázrak okrem toho, že sa niekomu predali, aby sa stali slávnymi, a namiesto toho si nevážite Božstvá tým, že si myslíte, že by sa mali ponáhľať vykonávať vaše služby, ako keby boli upratovačkami alebo opatrovateľkami? 

Strana 2 z 6

Práve o to totiž ide: pripisujeme dôležitosť a nadmerný obdiv tým, ktorí pre nás nedokázali nič dobré ani zlepšiť túto planétu, ale bagatelizujeme postavu postáv, ktoré sa naopak zaslúžili o prežitie tohto sveta tým, že mnohokrát zachránili životy ľudí, a myslíme si, že nám musia prísť slúžiť, akoby boli našimi sluhami. Takými sa stali Božstvá, pretože mnohokrát zachránili túto planétu, odvrátili temné mimozemské rasy, ktoré chceli v tom čase zničiť ľudskú rasu, potlačili Démonov, ktorí spôsobili vyhladenie medzi ľuďmi, a mnoho iného. Božstvá sa teda postarali o najväčšie problémy na tejto planéte, o tie, o ktoré sa nikto iný nemohol postarať. Ako sa však mohli zaoberať veľkými problémami tejto planéty, keď im boli pridelené tie najbanálnejšie a najdetičtější problémy? Samozrejme, že áno, ale tieto Postavy aj tak dokázali vykonať svoje Zázraky. Dnes Cirkev pojem Zázrak zámerne bagatelizuje, aby dotlačila obyčajných ľudí k presvedčeniu, že Zázraky, ktoré vykonal Ježiš, sú takmer porovnateľné so šikovnosťou rúk. Cirkvou, ktorá nás chce všetkých dotlačiť k tomu, aby sme sa stali alkoholikmi, sa Ježišov "zázrak", keď premenil vodu na víno, opakuje nespočetnekrát. Áno, je pravda, že ho urobil, ale takto zhrnuto vysvetlený sa zdá byť menej dôležitý, ako bol. Hovoríme o historickom období, keď sa pitná voda ťažko zháňala a ľudia radšej pili skvasenú hroznovú šťavu, ktorá bola podľa vtedajšieho zmýšľania spoľahlivejšia ako pitná voda nájdená v okolí. Týmto zázrakom Ježiš poskytoval nápoj v čase dejín, keď nájsť čistú vodu nebolo také samozrejmé ako pre nás, ktorí si ju môžeme kúpiť v supermarkete... ale dodnes je tento zázrak znevažovaný a využívaný kňazmi na zámienku pitia veľkého množstva vína. Pravdepodobne mnohí nemali ani toľko bystrosti, aby sa zamysleli nad tým, že "víno" v minulosti bolo hrozno skvasené za 3-10 dní, zatiaľ čo dnes pijeme vyzreté víno, podľa chuti, a sú takí, ktorí míňajú majetok, aby pili to 100 rokov staré. Od niekoľkých dní po 100 rokov je trochu rozdiel: jedno je hroznová šťava, druhé je vyzretý alkohol. Ale kým my stále hovoríme len o vode premenenej na víno, nechávame zabudnúť na to, ako nespočetne veľakrát Ježiš liečil slepotu slepých ľudí a umožnil im znovu vidieť. Koľkokrát Ježiš tvárou v tvár vyliečil ľudí z najhorších chorôb, ktoré boli v tom čase rozšírené, ako napríklad malomocenstvo a iné choroby, ktoré ľudí zabíjali, ale ktorým Ježiš zachránil život. Zabúdame, koľko ľudí prišlo o používanie nôh, rúk, chrbtice, koľko ľudí už nemohlo chodiť, postaviť sa, ba ani sa o svoje telo oprieť kvôli chorobám alebo zlým pádom a pracovnému nasadeniu, ktoré zničili ich zdravie, a Ježiš uzdravil ich kosti, zrekonštruoval šľachy a reaktivoval nervy, takže zdravie fyzického tela všetkých týchto ľudí sa obnovilo a oni zrazu mohli opäť začať chodiť, postaviť sa, dokonca aj tí, ktorí boli nútení stráviť svoj život ležiac kvôli zničenej chrbtici, začali opäť žiť svoj život; len vďaka Ježišovým zázrakom. Zázraky, ktoré Ježiš vykonal, boli také rozsiahle a ťažko vysvetliteľné, že ešte chvályhodnejšia bola rýchlosť, s akou dokázal uzdravovať ľudí, keď sa rozhodol, že svoju energiu a schopnosti chce využiť na to, aby ľuďom pomáhal, a nie na to, aby si ich podmanil. Pretože to možno nie je každému úplne jasné, ale so svojimi neuveriteľnými Psychickými schopnosťami si naozaj mohol podmaniť kohokoľvek, ak to bolo jeho zámerom. Tak ako mohol liečiť slepotu, mohol ju aj vytvoriť a oslepiť svojich nepriateľov. Tak ako dokázal vyliečiť najhoršie choroby, mohol ich vytvoriť aj pre svojich nepriateľov alebo kohokoľvek, koho chcel. Pretože slovo nepriateľ je len slovo: každý si vyberá, koho chce nenávidieť, kým chce pohŕdať, koho chce znevažovať alebo si podriadiť a koho nie, a mnohokrát títo ľudia nemusia zodpovedať niekomu, kto nám ublížil a kto si zaslúži naše nepriateľské pocity; ale aj tak sa to stáva. A tak ako dokázal obnoviť kosti a priviesť fyzické telá späť k životu, dokázal zničiť vnútro fyzického tela, kosti, usadiť sa medzi nervami a šľachami svojich nepriateľov a dokázal zabíjať rýchlejšie, ako je potrebné na to, aby niekoho vyliečil. Pretože povedzme si na rovinu, ublížiť niekomu je veľmi jednoduché a tiež veľmi rýchle. To, čo sa podarí len málokomu, je rozhodnúť sa konať dobro iným. Všetci sme neustále presvedčení, že sme na strane dobra, že sme vždy k dispozícii a pripravení pomôcť druhým, že sme štedrí a že sme dobrí. Ale to nie je pravda! Drvivá väčšina ľudí, ktorí tomu veria, je vždy príliš zaneprázdnená a myslí len na seba, potom možno jedného dňa dajú bezdomovcovi sediacemu na ulici pár drobných a majú pocit, že urobili niečo, za čo si zaslúžia ísť do neba.

Strana 3 z 6

Ale keď zistíte, čo je to skutočné nebo, už tam nebudete chcieť ísť a urobíte všetko pre to, aby ste tam neskončili. A tak nás nevedomosť a arogancia vedú k presvedčeniu, že stačí, ak poskytneme druhému človeku len štipku pomoci, a už by mal zostúpiť sám Boh, aby nám poďakoval za naše veľké gesto. Vždy sa cítime príliš dôležití, akoby nám Boh niečo dlhoval, akoby nám život a celý svet niečo dlhoval. Ale nie je to tak. V skutočnosti je "pomoc", o ktorej si drvivá väčšina ľudí myslí, že ju poskytuje druhým, bezcenná. Keď niekomu pomáhate, aby ste sa cítili dobre, nepomáhate blížnemu, len sa snažíte očistiť svoje svedomie. Pomáhať druhým znamená dávať niečo, čo má pre vás hodnotu, a odoberať niečo, čo má pre vás hodnotu práve v momente, keď je to pre vás dôležité, aby ste to mohli ponúknuť niekomu inému. Ponúknuť svoju energiu a čas, keď sa vám to hodí, v podstate znamená robiť to pre seba a na svoj účet. Keď vyhadzujete rozbité predmety, nerobíte pekné gesto bezdomovcom, ktorí sa budú prehrabávať v kontajneroch, aby z času na čas zoškrabali zvyšky, ktoré sa im hodia, ale zbavujete sa len záťaže, a to na svoj vlastný účet. Pomáhať znamená darovať niečo, čo je pre vás cenné práve v momente, keď je to cenné; nie neskôr, keď sa to pre vás stane odpadom a ľahko sa bez toho zaobídete. Napríklad ísť von s priateľmi je niečo, čo robíte pre seba, aby ste sa zabavili, aby ste sa cítili dobre, aby ste sa dobre bavili. Naopak, ísť von s kamarátkou, keď sa cíti hrozne, hoci máte dnes veľmi dôležitý záväzok, ktorého by ste sa nikdy nechceli vzdať, hoci tu bola vždy pre vás, keď ste ju potrebovali, sa stáva veľkorysou chvíľou. Mohli ste myslieť na seba, ale rozhodli ste sa vziať si voľno a venovať ho jej: to je veľkorysé. Ako často to však robíte alebo ste to skutočne urobili? Pravdepodobne veľmi málo, veľmi málo. O to viac vidíme tento príklad v duchovnej oblasti. Je ľahké vymeniť svoj čas a energiu za niečo; to nie je obetovanie, ale výmena. Každý si denne vymieňa čas a energiu; len veľmi málo ľudí ponúka svoj čas a energiu. Výmena znamená, že musí dôjsť k okamžitej protihodnote, zvyčajne sa to deje s peniazmi, ale nielen s peniazmi, napríklad jeden človek poskytne pomoc, ale druhý sa musí okamžite odvďačiť peniazmi. Ide o výmenu, nie o dar. Dochádza však aj k presnému opaku: to znamená, že ľudia tvrdia, že si môžu kúpiť čas a energiu druhých, pretože sme si zvykli, že sme obklopení bezcennými ľuďmi, ktorí by za trochu peňazí urobili čokoľvek, a tak sme nadobudli predstavu, že každého človeka si možno "kúpiť" za trochu peňazí: "Dám ti peniaze, ak pre mňa urobíš toto." Triviálne si myslíme, že ide o gesto dobra. Ale to vôbec nie je, pretože dobro je dávanie, zatiaľ čo platba výmenou za okamžitú službu nie je dobro alebo altruizmus, ale je to výmena, obchod. Niekedy sa to dokonca stáva vydieraním. Ale my sme si tak zvykli obchodovať, že to robíme nielen s peniazmi, ale so všetkým. Na všetko si robíme pochybné nároky. Napríklad urobíme niečo pre svojho blížneho v domnení, že je to dobrý a veľkorysý čin, a pritom od tohto gesta očakávame, že sa nám okamžite vráti. Nejde teda o darované gesto, ale o vnucovanie výmeny: "Dávam ti toto bez toho, aby som sa ťa opýtal, či to chceš, a ty mi za to musíš okamžite vrátiť niečo, čo chcem a po čom túžim. Tí, ktorí riadia našu spoločnosť, nás prinútili takto uvažovať, pretože od najmenšieho gesta sa dokážeme ušpiniť k najväčšiemu zázraku. V skutočnosti si v mysli vytvárame celý rad zahalených "hrozieb" a "vydierania", ktoré kladieme iným ľuďom, ale aj iným entitám vrátane Boha či božstiev. "Modlím sa k tebe, tak mi musíš dať niečo na oplátku." Akoby Božstvu alebo Bohu záležalo na tom, že sa k nemu modlíte. V skutočnosti by ste naňho len hádzali svoje bremená. Boli sme presvedčení, a to tak hlboko, až je to absurdné, že ak požiadame Božstvo o pomoc, paradoxne mu robíme službu; akoby existovalo preto, aby nám slúžilo, a tým, že žiadame o pomoc, mu umožňujeme, aby sa stalo užitočným... Ale kedy by sme to urobili? A predsa tomu vo svojom podvedomí veríme, sme o tom hlboko presvedčení: ak sa modlíme k Božstvu o pomoc, malo by nám okamžite vyjsť v ústrety a dokonca by nám malo poďakovať za to, že sme sa k nemu modlili a venovali mu pozornosť. To je doslova šialené. Ale táto myšlienka sa nám tak veľmi vryla do mysle, že je ťažké ju vykoreniť a dostať ju z hlavy. Podobne ako keď sa modlíme k Ježišovi alebo Bohu a bezostyšne sa dožadujeme: "Daj mi znamenie, že si!" Akoby sme chceli povedať: Dokáž mi, že si, inak v teba už nebudem veriť. 

Strana 4 z 6

Ale kto si myslíme, že sme? Kto si myslíme, že sme, keď očakávame, že sa Božstvo skloní a dá nám znamenie o svojej existencii? Zvykli sme si veriť, že Božstvá môžu "zomrieť" alebo "zmiznúť", ak v ne nebudeme veriť, tak ako sme si to mysleli o vílach v detských rozprávkach a filmoch: "Ak v ne nebudeš veriť, zmiznú!" Ale pravda je taká, že všetky tieto Bytosti budú existovať bez ohľadu na to, či v ne veríš alebo nie, pretože to pre ne v skutočnosti nič nemení: Božstvá sú Bytosti, ktoré sa reinkarnujú už miliardy životov a drvivá väčšina populácie sa narodila len včera, pretože toto je ich prvý život. A Duše, ktoré sa narodili už mnoho životov predtým, sú v porovnaní s Bytosťami, ktoré sú Božstvami, stále "len narodené". Takže zopakujme: či už v ne veríme, alebo nie, oni sa nemenia a je im to jedno: budú naďalej existovať a konať svoje zázraky vo svojich životoch bez potreby nášho - smiešneho - ľudského súhlasu. Zvykli sme si veriť, že potrebujú náš súhlas. Ale že sú to deti? Načo nás tieto triviálne presvedčenia vedú k tvrdeniu, že božstvá nemajú nič lepšie na práci, ako tráviť svoj čas počúvaním našich malých modlitieb a prísť nám na pomoc vždy, keď máme nejaký rozmar, ktorý chceme ventilovať, zdá sa, že stále veríme v Otca Vianoc: ak sme dobrí, príde nás odmeniť. S touto bláznivou predstavou sme presvedčení, že niekto by nám mal poďakovať a odmeniť nás, ak sa "budeme dobre správať", bez toho, aby sme si uvedomili, že to boli príbehy, ktoré nám rozprávali ako deťom, aby sme boli pokojní a poslušní príkazom našich rodičov, rovnako ako nám dnes ako dospelým hovoria, že ak sa budeme dobre správať, pôjdeme do neba, aby sme boli poslušní a podriadení Cirkvi. Áno, pretože s inými sa môžeme správať aj ako zvieratá, aby nám nebolo odňaté presvedčenie, že pôjdeme do raja; musíme sa však dobre správať ku kňazom a obetovať všetky svoje roky Katolíckej cirkvi, inak do raja nepôjdete. Z toho, čo nás učia, však vyplýva, že do raja sa dostanete až potom, keď celý život platíte Cirkvi peniaze za ochranu. No zatiaľ čo nám, bežným občanom, sa vnucuje predstava, že božstvá sú ako šteniatka, ktoré len čo zavoláte, pribehnú, len čo sa im zavrtí chvost, Pravda je od tejto bláznivej kolektívnej manipulácie veľmi vzdialená. Mocné Božstvá minulosti, ktorých súčasťou bol zjavne aj Ježiš, nepomáhali ľuďom preto, že museli, ale preto, že chceli. Manipulátori tu však boli vždy a sú tu aj dnes: hviezdni ľudia, ktorí žijú len na chrbte iných, si vyhliadli tých pár ľudí na svete, ktorí sú od prírody altruisti, a prichytili sa na nich, aby z nich vysali všetku energiu a čas. Ľudia-život vytrvalo veria, že ostatní existujú preto, aby im slúžili, že to je ich jediný zmysel života: aby im ostatní pomáhali a robili pre nich všetko dobré. Preto vyžadujú, a dokonca očakávajú, že sa im poďakujú za to, že ich požiadajú o pomoc. In inými slovami, ľudia - slzy sú presvedčení, že ak im majú druhí pomáhať s myšlienkou, ktorá hovorí: "To vy mi chcete pomôcť, nie ja o to žiadam. Takže mi musíš pomôcť, ja ti robím láskavosť, že mi pomáhaš". Čo sú potom tí istí ľudia - mláďatá, ktorí sami seba presviedčajú, že vám robia láskavosť, ak im pomáhate, akoby hovorili: "Musíte mi dať dôkaz, musíte mi pomôcť a vyriešiť všetky moje problémy, pretože je to vaša povinnosť! Inak ti neuverím!" A s týmto presvedčením voči ostatným obyčajným ľuďom je potom ešte ľahšie zamerať sa na Božstvá a namlúvať si, že existujú preto, aby slúžili psom a prasatám (čo sú títo ľudia-ľudia), a že inak neexistujú. Na druhej strane viete, ako to je: ak požiadate o pomoc nejaké Božstvo a váš problém sa vyrieši, potom to nie je jeho zásluha, ale vaša, pretože ste boli pri riešení takí dobrí; ak sa naopak problém nevyrieši, potom je to chyba Božstva, ktoré neprišlo vyriešiť vašu záležitosť, a preto toto Božstvo neexistuje. Nech sa na to pozriete z ktorejkoľvek strany, nakoniec k tomu vždy budete mať čo povedať. Ale aj keby ste zásluhy za dobré výsledky odovzdali tomuto Božstvu, čo si myslíte, že za to dostane? Nič, povedali by ste si: "Bolo to vďaka nemu, nuž ho poprosím o ďalšie milosti." V skutočnosti by ste však preň neurobili nič iné dobré: nesvedčili by ste o jeho Sile, nesnažili by ste sa šíriť poznanie jeho mena, aby ho poznalo oveľa viac ľudí, nerobili by ste nič, čo by mu bolo užitočné, a tak ďalej. Zostala by len medzi vami: pomohla vám, a tak na ňu môžete zabudnúť, spomeniete si na ňu, až keď budete opäť potrebovať pomoc. Alebo, aby ste opäť nasledovali ďalšiu náboženskú manipuláciu, vás môže napadnúť robiť v mene tohto božstva zvláštne odriekania v domnení, že to robíte pre ňu, napríklad "dnes sa celý deň postím, aby som jej dokázal svoju vernosť" alebo "sľubujem, že už nebudem míňať peniaze na haraburdy, aby som jej dokázal, že v ňu verím" alebo "prisahám, že už svoju ženu nepodvediem z vernosti k tomuto bohu", ale všetky tieto sľuby dávate sami sebe: Čo si myslíte, že bohu záleží na tom, alebo čo si myslíte, že môže získať tým, že dnes nebudete jesť, nakupovať alebo podvádzať svoju manželku?

Strana 5 z 6

Vážne, ako si môžete myslieť, že keď sa niečoho vzdáte, robíte to kvôli tomu Božstvu? Znie to absurdne, napísané čierne na bielom, a predsa sa spýtajte sami seba, koľkokrát vás napadlo vzdať sa niečoho v domnení, že to robíte pre Boha. Tieto bláznivé myšlienky v nás vzbudili choré náboženstvá; takto sa rodí odriekanie a rovnako bláznivým spôsobom sa rodia aj obete. Samozrejme, ako sme boli dobre indoktrinovaní, sebectvo a nekonečná arogancia, ktorú máme, nás vždy vedie k tomu, aby sme očakávali, že nám druhí pomôžu bez toho, aby sme za to niečo žiadali; smiešne, pretože keď niekomu niečo dáme, namiesto toho očakávame, že nám to oplatí. Je teda ľahké myslieť si: "Božstvo mi musí pomáhať bez toho, aby ma za to o niečo žiadalo, inak aká je to pomoc? Sám si povedal, že by to nebol dar, ale výmena!" Ľahko je používať tieto slovné obraty, keď ide o nás samých, aby sme si zakryli zadok a nepriznali si neuveriteľnú sebeckosť a aroganciu, ktorú máme hlboko v sebe naprogramovanú, aby sme ju mali a aby sme ňou boli. A to je hlboko nesprávne. Pretože by sme si mali vždy spontánne pomyslieť: "Ako ti mám poďakovať? Ako sa ti môžem odvďačiť?" A nech je jasné, že slová, myšlienky či slovné poďakovanie, s nimi ani ľudia, ani Božstvá nič nerobia. Myšlienkové slová nemajú žiadnu hodnotu. Keď ste požiadali Boha alebo Božstvo o pomoc, očakávali ste slová? Nie, očakávali ste skutky, očakávali ste, že vaše problémy budú konkrétne vyriešené. Preto sa musíme spontánne rozhodnúť urobiť niečo pre druhého, nie preto, že sme k tomu nútení, rovnako ako druhý nebol nútený pomôcť nám, ale rozhodol sa tak, a opakujem, rozhodol sa preto, že chcel, a nie preto, že musel. Nikto nie je nútený myslieť na vás a pomáhať vám, tým skôr niekto, kto vás nepozná, nie je vaším priateľom už nejaký čas, nikdy predtým ste sa nestretli. Napriek tomu sa vám rozhodol pomôcť bez toho, aby vás o niečo na oplátku požiadal. Znamená to však, že máte právo na to, aby vám to bolo ľahostajné? Nie, namiesto toho by ste mali premýšľať o tom, ako sa mu môžete odvďačiť skutkami, nie slovami. Keď som bol dieťa, často som sa modlil k Ježišovi, prosil som ho, aby mi pomohol, a rozmýšľal som, prečo sa bytosť ako on rozhodla pomôcť toľkým ľuďom, ktorí mu za to nič nedali, ba dokonca, keď už pomoc dostali, úplne na ňu zabudli až do ďalšieho problému, ktorý bolo treba vyriešiť. Preto som sa ako dieťa rozhodol venovať mu každý deň slová, ktorými som mu ďakoval a povedal, ako veľmi ho mám rád, pretože som chcel , aby som sa s ním "nerozprával" len vtedy, keď mám problémy. V detstve ma samozrejme učili modliť sa a to bol jediný spôsob, ako som mu vedel poďakovať: slovami. Keď som vyrástol, na základe skúseností som si uvedomil, že myšlienkové slová k nemu neprichádzajú ako slová vďaky, ako si to všetci predstavujeme: možno ako malé listy, ktoré číta alebo počúva, alebo dokonale poslané telepatické správy. Tiež nie! Nech už sú naše dôvody na "modlitbu" akékoľvek, všetko, čo mu posielame, je len ťažoba: ťažká energia, mnohokrát aj veľmi veľmi negatívna a zrejme veľmi, veľmi Nízka. A preto, keď som raz začal praktizovať, hneď na začiatku som sa rozhodol, že už nikdy nechcem zostať len pri slovách, ani to nechcem zaťažovať myšlienkami, ale musím sa všemožne snažiť, aby to bolo konkrétne. A tak namiesto odkladania "až keď budem silnejší" alebo "až keď budem mať čas" alebo "až keď..." som sa rozhodol, že to budem robiť. - Každá výhovorka je dobrá na to, aby ste nerobili skutky! Ale len slová! - Rozhodol som sa, že začnem praktizovať voči Božstvám, ktoré mi v minulosti pomohli. Áno, pretože Božstvá naozaj pomáhajú, ale vtedy, keď chcú a môžu, a nie vtedy, keď sú neodbytne "vystavené skúške" v domnení, ako to robia niektorí smiešni ľudia, že Zázraky Božstiev by mali byť vystavené skúške. V skutočnosti, keď som začal praktizovať, rozhodol som sa, že si nájdem čas aj na to, aby som nejakým spôsobom opätoval pomoc, o ktorej som vedel, že som ju dostal. Mnohým ľuďom sa dostalo pomoci, ale ani si to neuvedomili, pretože Božstvá určite neprišli a nepovedali vám to. Ľudia tak vyriešia svoje problémy a potom úplne zabudnú na tých, ktorí im pomohli, a na Boha a Božstvá kašlú až do ďalšieho problému. Ale ako by som sa mohol poďakovať Ježišovi? Určite nie slovami, to by sa urobilo veľmi málo. A už vôbec nie nasledovaním tých banálnych myšlienok exaltovaných ľudí, ktorí sami seba presviedčajú, že Ježišovi "posielajú svetlo" a "posielajú lásku", akoby im to malo pomôcť. Pýtal som sa sám seba: Keď som potreboval pomoc, čo presne som potreboval? Napríklad, aby sa vyriešil nejaký problém alebo aby sa v mojom živote stala pozitívna udalosť, alebo aby sa v mojom živote prestala vyskytovať negatívna udalosť. To sú v podstate dôvody, prečo sa človek "modlí" k Bohu alebo k božstvám. Čo by teda mohol Ježiš urobiť, keby ste mu poslali svetlo alebo poslali lásku?

Strana 6 z 6

Ak vám niekto povie, že vám posiela lásku, zmení vás to v podstate? Vyriešia sa vaše finančné, zdravotné, životné problémy? Samozrejme, že nie, pretože sú to len slová, v skutočnosti sa vôbec nič nemení. Sú ľudia, ktorí každý deň píšu na chate, že posielajú lásku svätým alebo božstvám; myslia si, že napísať to na chate je to isté ako skutočne im poslať energiu a vyriešiť ich problémy? Potom sú aj takí, ktorí dávajú sľuby, v ktorých hovoria: "Od dnešného dňa začínam praktizovať, robím to pre ňu (Božstvo), robím to len pre ňu!" Nie, robíte to pre seba! Nerobíte službu pre ňu, ako sa naivne a dokonca trochu hlúpo domnievate. Robíte to len a výlučne pre seba: ona môže byť nanajvýš šťastná kvôli vám. Ona však tým, že dnes medituješ alebo cvičíš, nič nezíska, pretože z toho máš úžitok len ty! Keď som teda premýšľal o tom, ako Ježišovi poďakovať, nechcel som, aby to boli len slová, a tak som na ňom začal praktizovať v snahe zbaviť ho všetkých tých negatívnych záťaží v jeho živote, ktoré sa mu museli prihodiť na ceste, a medzitým som do neho tlačil pránu s úmyslom, aby sa v jeho živote stali pozitívne udalosti. Odtiaľ sa to všetko začalo, od zámeru odstrániť z neho záťaže a vytvoriť pozitívne udalosti - a to konkrétne, nie slová alebo fantázie! - by sa v jeho živote stali. Niekto by si mohol myslieť, že je opovážlivé myslieť si, že môžete Ježišovi pomôcť a niečo pre neho urobiť. Ja si myslím, že je opovážlivé myslieť si, že on existuje preto, aby vám slúžil, a všetko, čo na oplátku robíte, je klamstvo, že jeho odmenou by mal byť váš úsmev alebo vaše premyslené poďakovanie: "mal by byť šťastný za mňa, že som šťastný". Páni, aká odmena a aké hlboko vyvinuté uvažovanie! Som presvedčený, že úsmevy sú mu málo platné, keď ho zabijú tí istí ľudia, ktorí sa naňho usmievali a mučili ho, kým nezomrel pred očami všetkých. Verím, že to, čo dal tomuto svetu, je neporovnateľné, že to má nedosiahnuteľnú hodnotu, ale že sa to teraz stalo nechutnou zámienkou, ktorú všetci používajú na to, aby neurobili nič, ani len aby sa pokúsili o najmenšiu pozitívnu zmenu v jeho živote. Pretože majme dobre na pamäti , že Ježiš bolo meno reinkarnácie tejto bytosti, ale že pred Ježišom a po ňom existovalo nespočetné množstvo reinkarnácií tej istej bytosti, ktorá sa samozrejme nenazývala rovnakým menom. Prečo by sme sa teda mali pozastavovať nad tým, že "on je už aj tak mŕtvy a my pre neho nemôžeme nič urobiť", ak keď potrebujeme pomoc, zrazu zabudneme, že je mŕtvy, a "modlíme sa" k nemu, aby prišiel a vyriešil naše problémy? Keď sa nám to hodí, je viac ako živý, keď pre neho môžeme niečo urobiť, zrazu sa stáva "zbytočným, lebo je aj tak mŕtvy..." a takto to pokračuje donekonečna. Je zrejmé, že ide o temné manipulácie, ktoré nám majú zabrániť uvažovať a pochopiť, ako táto dimenzia a multidimenzie skutočne fungujú: dostali sme nekonečne veľa priamej i nepriamej pomoci od Boha a od mnohých Božstiev, ktoré ochránili túto planétu pred veľmi vážnymi temnými útokmi; a ak ochránili túto planétu, znamená to, že ochránili aj nás, ktorí na nej žijeme, je zbytočné predstierať, že nie. Preto by sme im mali začať ďakovať, ale nie slovami, a snažiť sa im to všemožne vrátiť, aj keď nemáme ich Božské schopnosti, ale stále môžeme prispieť skutkami, a nie slovami. Poznám toľko mytomanov, ktorí tvrdia, že Ježišovi posielajú svetlo a lásku, a ktorí sa dušujú, že "mu pomohli". Akoby Ježiš niekedy mal rád mytomanov, ktorí používajú jeho meno, aby pred ostatnými vyzerali pekne a dobre. Okrem toho, nie je to presne to, čo Cirkev robí každý deň už dvetisíc rokov? Využívanie Ježišovho mena na to, aby pred ostatnými vyzerali dobre, bez toho, aby ľuďom skutočne pomohli vyriešiť ich problémy, pretože Cirkev nikdy nepomáha ľuďom vyriešiť ich problémy: namiesto toho žiada peniaze, obohacuje sa na utrpení ľudí a hádže vinu späť na Boha a Ježiša: musíte sa k nim modliť, aby sa vaše problémy vyriešili, ale medzitým dajte svoje peniaze Cirkvi, ak chcete, aby vám Ježiš pomohol! Či teda pomoc príde alebo nie, za to môže Ježiš a Boh, ale ak vďaka Bohu pomoc príde, potom sa musíte cirkvi poďakovať skutkami tým, že jej dáte všetky svoje peniaze. Ale nie Ježišovi, beda mu ďakovať skutkami, on to nepotrebuje! Takže by ste asi povedali: "Keby bol Ježiš nažive, tiež by som mu dal všetko, čo mám, aby som sa mu poďakoval!" Ale to nie je pravda. Ale to nie je pravda. Keby tu bol Ježiš v tele, ľudia by ho nechali hladovať, určite by mu nedali všetky peniaze, ktoré namiesto toho dávajú miliardovej Cirkvi: ľudia totiž nechcú pomáhať Psyché, ľudia chcú pomáhať náboženskej sekte. Ide o to, že ak sa mu nemôžeme poďakovať finančnou pomocou, prečo by sme mali sedieť a utešovať sa touto falošnou vierou.

Koniec strany 6 zo 6. Ak sa vám článok páčil, napíšte pod ním komentár, v ktorom opíšete svoje pocity pri čítaní alebo precvičovaní navrhovanej techniky