arrow-up-circle
Vyberte časť textu, ktorú chcete objasniť (max. 80 slov)

Otvorené dvere (1 časť)

Tento článok bol dočasne preložený pomocou online prekladača. Pôvodný článok je v taliančine. Ak nám chcete pomôcť vylepšiť preklad do vášho jazyka, kontaktujte nás e-mailom: info@accademiadicoscienzadimensionale.it alebo prostredníctvom chatu na ACD. Ďakujeme.

Strana 1 z 5

Smejem sa, keď si pomyslím, že si niekto vôbec myslel, že po vydaní troch zväzkov o mimozemšťanoch už nebudem mať s mimozemšťanmi žiadne skúsenosti, akoby sa tým všetko skončilo. Keď o tom premýšľam, usmievam sa, pretože nevedia, že v rámci tých 3 zväzkov som vyrozprával len začiatok svojej cesty proti Mimozemšťanom, ale to najlepšie prišlo neskôr. V skutočnosti to bolo hneď po vydaní kníh o mimozemšťanoch, ktoré sa dostali do popredia, ale aj von, čo mi umožnilo objaviť neuveriteľné informácie vrátane používania ľudských Botových antén. Všetko sa to začalo v novembri 2016, keď sa začali udalosti, o ktorých som až neskôr zistil, že ich riadi a dokonale organizuje konkrétna mimozemská rasa, o ktorej si povieme o chvíľu. V tom čase sme si však mimozemské zásahy hneď neuvedomili a vskutku, dobrota tej doby nás udržiavala v pokoji a dobrom, celkovo sme mali len 23 rokov a ešte sme nepoznali zlo, ktoré existovalo v určitých ľuďoch. Počnúc novembrom, časom mojich narodenín, časom, keď si na vás spomenú všetci príbuzní, dokonca aj tí, ktorí vás nevideli 20 rokov, alebo aj tí, ktorí vás nikdy v živote nepovažovali za svojho, keď máte narodeniny alebo keď je obdobie sviatkov - či už sú to Vianoce, Nový rok a podobne - spomenú si, že existujete, a naložia na vás obrovskú lavínu odpadkov, ktoré na vás hodia a ktorými sa vás snažia pochovať a spôsobiť vám čo najviac škody. Od tej chvíle boli najmä dvaja starší príbuzní, ktorí pri príležitosti svojich narodenín začali Alexandra a mňa otravovať s takým nábojom, že sme si chvíľu mysleli, že sa to začne a skončí, keď - keďže sú starší - budú unavení, a teda demotivovaní pokračovať. V nasledujúcich rokoch sme však zistili, že to tak nie je a že aby sme sa z toho dostali, museli by sme sa naučiť odpútať sa od našej dobroty, ktorá bola v podobe dobroty používaná proti nám a ktorou sa nás temní snažili zničiť prostredníctvom našej vlastnej zbožnosti voči iným. Ale pripravte sa, pretože tento príbeh vás bude zaujímať najmä preto, že sa v ňom objavuje čoraz viac ľudských tykadiel, najmä dnes, po fraške, ktorá sa začala v roku 2020 a ktorú prežívame aj v roku 2022. Zistíte, že štúdium mechanizmov, ktoré použili proti mne, vám veľmi pomôže odhaliť, že ich s najväčšou pravdepodobnosťou už použili aj proti vám. Ešte predtým, ako sa začal rok 2017, sa otvorili pekelné brány. Je známe, že na Vianoce sú všetci milší a že hadí príbuzní sú čoraz uštipačnejší. V skutočnosti sa to všetko začalo tým, že títo dvaja vzdialení príbuzní už v novembri začali naliehať, že nás chcú vidieť v kostole. Vlastne už dlhé roky, najmä okolo sviatkov, títo dvaja príbuzní, manželia, viac ako v strednom veku, ale takí opotrebovaní, že vyzerali oveľa starší, trvali na tom, aby sme s Alexandrom išli do kostola a vzali si hostiu zo špinavých rúk kňaza, pretože sa s nami chceli stretnúť v kostole. Keďže títo príbuzní nemali ku mne žiadnu dôveru, bolo by zvláštne, keby mali taký záujem vziať ma do kostola, a predsa trvali na tom, že chcú, aby sme "konvertovali" na ich náboženstvo, trvali na tom, že musia priviesť do kostola nových stúpencov, aby ich boh odmenil nejakou odmenou; vedomie, že dospelí ľudia stále veria v bradatého boha, ktorý ich odmení, ak privedú nových stúpencov, ba nových zákazníkov, aby nasledovali ich náboženstvo, ma znepokojuje. Deti sú naivné, lebo sú mladé, a je normálne, ak sú občas dôverčivé, ale dospelí... dospelí si nechajú pomotať hlavu viac ako ktokoľvek iný, a to až tak, že deti sú múdrejšie a inteligentnejšie. Pretože to boli ľudia, ktorí v mojich očiach už boli starí, nielen pre svoj vek, ale najmä pre hlavu, ktorú mali, pretože ich výzor svedčil o oveľa viac rokoch, ako mali, veľmi som ich ľutoval, a pretože som ich považoval za starých, považoval som ich aj za neškodných; bigotných, nevedomých, nevedomých, ale neškodných. 

Strana 2 z 5

Chybou bolo určite to, že sme podcenili zlobu, ktorú môžu mať niektorí ľudia, a podcenili sme rozhodnutie, s akým uskutočnia svoje plány. Všetko sa to začalo tým, že trvali na tom, že musíme ísť do kostola, ale my sme veľmi slušne a veľmi láskavo, pretože sme nechceli nikoho uraziť vo viere, jednoducho odpovedali, že sme veľmi zaneprázdnení prácou, že pracujeme aj v nedeľu a že určite nebudeme vynechávať prácu, aby sme mohli ísť na omšu. Každý rok sa rozčuľovali, najmä počas sviatkov, keď sa ich snažili prekaziť ostatným, ale potom prestali. V roku 2017 to však malo byť inak, niekto sa rozhodol, že to bude inak. Na Vianoce 2016, ktoré ohlasovali príchod roku 2017, sa skutočne otvorili brány pekla. Títo dvaja fanatici, ktorých budeme nazývať posadnutí fanatici - a neskôr veľmi dobre pochopíte, že tento termín nie je daný náhodne - nás začali prenasledovať. Čím sme boli milší, tým viac na nás kričali s takou silou a energiou, akú starší nemajú. Vo chvíľach, keď sme sa hnevali, oni sa stávali zdvorilí a super usmievaví. Niečo mi na tom nesedelo, pretože ak sme boli zdvorilí, a teda "nápomocní", stali sa z nich dravé beštie, ale keď sme stratili trpezlivosť a boli sme na pokraji zúrivosti, stali sa takými zdvorilými, že sa niečo okolo nás snažilo vyvolať v nás pocit viny. A pritom tie zvláštne pocity viny sprevádzané zvláštnym, jemným, pokojným bielym svetlom, ktoré nás obklopovalo a apaticky, vôbec nepôsobili normálne. Ale poďme krok za krokom. Kričali na nás, pretože podľa nich bolo nebezpečné, aby sme nechodili do kostola, lebo inak skončíme v pekle.... Snažili sme sa im vysvetliť, že sme (a sme) mladí, že v roku 2017 by bolo smiešne stále veriť Falošiam, ktoré hovorí cirkev, že by bolo ponižujúce pre mladých a aktívnych ľudí, akými sme my, veriť slovám skorumpovaného falošného pápeža a ísť sa nechať zhypnotizovať apatickými a uspávajúcimi omšami, že kňaz, v brlohu starých ľudí - ktorí chodia do kostola len preto, aby mali pocit, že idú do herne, a nie preto, že im naozaj záleží na tom, aby našli Ježiša a Boha -, ktorý s nami nemá nič spoločné. Ale my sme týchto dvoch bigotných ľudí považovali za dvoch starcov, ktorí tomu až tak dobre nerozumejú, a že nemá zmysel sa hádať, lebo to nie je potrebné, ich naliehanie sme zdvorilo odmietali a tvárili sa, že sa nič nestalo; ako banálny spor, pre ktorý netreba mať zášť. Rozhodli sme sa, Alexander a ja, že budeme chcieť byť vždy zdvorilí a úctiví ku každému, k myšlienkam a presvedčeniu iných. Naša úcta však bola často nesprávne chápaná ako slabosť, akoby v okamihu, keď niekomu prejavujem úctu, si zrazu prisvojil právo zle so mnou zaobchádzať a nerešpektovať ma, nerešpektovať moje myšlienky a presvedčenie. Skúsenosť ma však v priebehu rokov naučila, že s týmito ľuďmi treba zaobchádzať úplne inak, ako som bol zvyknutý. Dvaja fanatici vybuchli od Vianoc 2016, dovtedy bola situácia zvládnuteľná a verili sme, že to bude udalosť ako ostatné, keď sa nás budú snažiť donútiť ísť do kostola, urážkami, vyhrážkami a "psychologickým terorizmom", a my ich hrozby zdvorilo odmietneme s vysvetlením, že sme zaneprázdnení a nepôjdeme proti svojej vôli len preto, že kričia a vrtia sa tak energicky, akoby boli mladí. Tentoraz sa však nemienili zastaviť na vianočnom večierku, ale pokračovali ďalej, čím situácia nabrala veľmi temný spád. Štedrý deň by mal byť najkrajším a najpokojnejším dňom, o to viac pre katolíkov, ktorí dodržiavajú tradície, ale skúsenosť ma naučila, že Štedrý deň je národným dňom, keď fanatici musia nevyhnutne vybuchnúť vo svojej totálnej nevedomosti a temnote, z ktorej pramení všetka ich viera, aby sa pokúsili čo najviac poškodiť ľudí, ktorí nepodliehajú ich vlastnému náboženstvu.

Strana 3 z 5

Inými slovami, počas celého roka ich hypnotizujú, aby na konci roka mohli vybuchnúť a šíriť svoju nevedomosť na míle ďaleko. Položte si otázku, prečo v nedeľu, ktorá má byť dňom Pána, toľko duchovných trpí silnými a strašnými bolesťami hlavy hneď od rána; práve vtedy, keď bigotné osoby smerujú do kostola, aby svojimi nízkymi modlitbami vytvorili temný plášť. Takto sa začal rok 2017. Musím však začať nevyhnutným predpokladom. Moja Dôvernosť bola vždy v centre môjho záujmu, rovnako ako Alexander. Moje Dôverné tajomstvo mi umožňovalo ísť svojím každodenným životom medzi ľudí bez toho, aby nutne poznali môj Duchovný život. Inými slovami, členovia mojej rodiny, napríklad vzdialení príbuzní, moji priatelia, kolegovia z práce, všetci, ktorí ma stretli v "každodennom" oblečení a ktorých ja osobne nepovažujem za Duše, ktoré treba prebudiť, nevedia nič o mojom Duchovnom živote, mojich rozhodnutiach, skúsenostiach, praktikách, na rozdiel od mojich duchovných študentov, ktorí tento pohľad na moju realitu poznajú. Túto voľbu som urobil od prvého dňa, keď som pred mnohými rokmi začal meditovať, pretože som si bol vedomý, že cesta k Prebudeniu by bola sama o sebe ťažká, a to kvôli tisícom prekážok, ktoré musí každý nevyhnutne prekonať, ak chce dosiahnuť Duchovnú slobodu. Nezačal som cvičiť, aby som sa predvádzal, ale aby som sa Vyvíjal: keďže to bola jediná vec, na ktorej mi záležalo, nemal som v úmysle dať psom a prasatám vedieť, aké sú moje duchovné túžby. Okrem toho, Nízka je už sama o sebe veľmi silná, netreba jej pomáhať tým, že ju budete pestovať a posilňovať, aby sa na vás vrhla silnejšia ako predtým. Tu ide o to, že len ľudia, ktorých chcem prebudiť, môžu poznať moju duchovnú verziu a tešiť sa z môjho učenia. Príbuzní, tak z mojej, ako aj z Alexandrovej strany, neboli na zozname hostí. Táto preambula má za cieľ, aby ste pochopili, že tí dvaja fanatici, o ktorých vám budem rozprávať, o mne, mojej duchovnosti a mojom myslení v tomto smere nič nevedeli; vedeli len to, že nechodím do kostola, pretože oni, ktorí chodili každý deň aj 7-krát denne, a to nie zo žartu, obchádzali všetky kostoly "pre spestrenie" a klebetili so všetkými starými ľuďmi, ktorí navštevovali tie isté miesta, ma nikdy nevideli v kostole a to im zrazu začalo vadiť. Roky naliehali, aby sme s Alexandrom chodili do kostola s nimi: keď som dovŕšil 23 rokov, začali sme odpovedať, že to nemáme v úmysle, pretože v našom veku musíme prevziať zodpovednosť, chodiť do práce a brať záväzky, takže nemáme čas na vysedávanie v kostole s tými, čo majú viac ako 70 rokov. Ale ani tieto odpovede nesedeli, pretože "to diabol nás nútil povedať tieto slová" a "keby sme nechodili do kostola, narástli by nám červené chvosty za chrbtom". Skutočný problém bol v tom, že týmto príbehom naozaj verili a pozerali sa na naše chrbty, aby nám naznačili, že nám čoskoro narastú "diabolské" chvosty. Je dobré si všimnúť, že títo dvaja ľudia neboli pri zmysloch, a predsa sme verili, že sú neškodní a že by sme sa nad nimi mali zmilovať, pretože nevedeli, čo hovoria. Keď sa začal rok 2017, Alexander a ja sme boli veľmi dobre pripravení na príchod nepriateľov, na príchod cudzincov, na príchod všetkého, čo im malo čeliť. Neprichádzali žiadni Šedí, žiadni Oranžoví, žiadni Reptiliáni, nikto sa nepribližoval. Mimozemšťania sa neukázali! A predsa mi od šiestej hodiny ráno niekto začul zvonenie. 

Strana 4 z 5

Začali sa anonymné telefonáty v rôznych ranných a nočných hodinách; v rôznom dennom čase, dokonca aj v noci, niekto zazvonil pri mojich dverách a potom utiekol, ani som nestihla zísť dolu, aby som sa pozrela, kto to, dočerta, je, lebo už zmizol - najmä preto, že som bola na vysokom poschodí, kým zišiel dolu, stihol utiecť - a keďže som všetko očakávala, len nie to, čo sa dialo, bola som trochu zmätená, a možno práve moja neochota tomu uveriť mi zabránila zistiť, kto to bol, alebo tí, čo robili tieto "kúsky". Ale keďže som si myslela, že tí dvaja fanatici nevedia, kde bývam, keďže som sa naučila svojou Dôverou nikomu neprezrádzať, kde bývam - kvôli skúsenostiam so stalkermi z minulosti -, nepoznali ani moju adresu, takže to určite nemohli byť oni. Menili časy, takže som nikdy nebola pripravená prísť včas, niekedy mi zazvonili na dvere o tretej ráno a možno by som už spala a oni by ma zobudili, navyše v takú hodinu - na neobývanej ulici, akou bola moja - bolo výhodnejšie v tom čase nevychádzať z domu. Netrvalo dlho a zistil som, alebo skôr som mal potvrdenie, kto by to mohol byť, kto mi robil tieto "triky". Jedného neskorého večera po príjemne strávenom večeri, keď sme sa s Alexandrom vracali do môjho domu, videli sme toho fanatika, ako vychádza z mojej ulice na svojom skútri: keďže sme naňho mali namierené diaľkové svetlá auta, nevidel nás, ale my sme ho videli a jeho tvár nasratú sklamaním, že ma nenašiel doma. Samozrejme, že nemal iný dôvod byť na tej malej, neobývanej ulici, než ma hľadať. Len čo sme ho uvideli, v našich telách sa zdvihol veľmi silný hnev, mimoriadne akútny hnev, a to napriek situácii, ktorá ho určite zavinila, nechápali sme, prečo je ten hnev taký veľký; tento úryvok si zapamätajte, pretože sa k nemu neskôr vrátime. V tej chvíli sme teda okamžite pochopili, že to oni, tí dvaja fanatici, si z nás robili tieto nepodložené "žarty". Nevedeli, kde bývam, nepovedal som im to, a tak sa rozhodli sledovať Alexandra a mňa na ceste domov, aby zistili, kde bývam, a potom ma odtiaľ začali prenasledovať. Ale to bol len začiatok a to, čo nás čakalo, bolo nečakané. Boli sme veľmi, veľmi nahnevaní, keď sme sa dozvedeli, že títo dvaja fanatici sa rozhodli sledovať nás, aby zistili, kde bývam, a potom odtiaľ začať na nás robiť detské žarty; pretože dovtedy sme si, bohužiaľ, mysleli, že sú to detské žarty, a chceli sme veriť, že za ich konaním nie je čistá zloba, ale len hlúpa a triviálna zlomyseľnosť starých ľudí, ktorí už nie sú pri zmysloch. Pokračovali v striedavom zvonení na moje dvere, až sme sa s Alexandrom objavili u nich doma a slušne ich požiadali o vysvetlenie. Myslela som si, že sú to dvaja ľudia, ktorí si zaslúžia poľutovanie, pretože nemajú všetky guľôčky na svojom mieste, no rýchlo sme zistili, že sa vedia tváriť ako dobrí ľudia a sú veľmi, veľmi múdri. Všetko popreli, ale s veľkým úsmevom na tvári: usmievali sa a smiali, hovorili, že tam, na mojej ulici, nikdy neboli, že sme si všetko vymysleli a že "chcú naše dobro" a že máme ísť s nimi do kostola. Nechali sme to tak, mysliac si, že sa zbláznili, a odišli sme, so silnou skrytou ľútosťou, ktorá nám bránila reagovať a ísť ich odsúdiť, ale zároveň so zlosťou, veľmi silnou, ale o ktorej sme sa s duševnou pevnosťou rozhodli, že ju musíme udržať v sebe. Mysleli sme si, že sa zbláznili, ale že skôr či neskôr prestanú a nechajú to tak. Oni však nemali v úmysle prestať. Anonymné telefonáty pokračovali, nasledovali telefonáty s ich skutočným číslom: kričali na nás, urážali nás, hlasom, ktorý naozaj neznel ako ich vlastný: menili tón, farbu hlasu a zneli ako posadnutí, naozaj zneli ako chrapúni, zlomyseľní ľudia, ktorí na nás pľuli takú nenávisť, až z toho mrazilo.

Strana 5 z 5

Týmto chrapľavým, posadnutým hlasom na nás kričali, aby sme okamžite išli do kostola. Hneď po skončení hovoru by nám zavolali znova, pýtali by sa nás, ako sa máme, úplne by zmenili tón a správanie, akoby boli resetovaní: tvárili by sa, že toto je prvý hovor a že nie je pravda, že nám volali o niečo skôr, kričali na nás, že musíme ísť do kostola, urážali nás a vyhrážali sa nám; hovorili by, že toto je prvý hovor a že nám volajú, aby zistili, ako sa máme, a aby nám povedali, že pre naše vlastné dobro by sme mali ísť do kostola. Spočiatku sme s Alexandrom nechápali, aké vážne a nebezpečné je byť v kontakte s ľuďmi, ktorí sú tak vážne duševne chorí; mysleli sme si, že ich stačí ignorovať, že ak budeme trpezliví, všetko sa vyrieši. To je goodizmus, ale to sme ešte nevedeli: vo svojich 23 rokoch sme si mysleli, že všetci ľudia si zaslúžia našu trpezlivosť, našu láskavosť, náš súcit, o to viac ľudia s vážnymi duševnými poruchami, ktorí však, žiaľ, zostávajú na slobode, pretože azylové domy sú plné zdravých, ale pre vládu nepohodlných ľudí, zatiaľ čo duševne chorí ľudia sú ponechaní na slobode, aby mohli ľuďom, s ktorými sa stretávajú, spôsobiť čo najviac škody. Neskôr sme si uvedomili, že na to, aby sme na tomto svete prežili, je potrebné s duševne chorými zaobchádzať ako s duševne chorými, teda držať ich poriadne ďaleko od svojho života. Ale to bolo ešte len na začiatku, bol to len začiatok a čakalo nás ešte veľa skúseností. Tí dvaja fanatici, samozrejme, najmä manžel, žili dokonalým životom lobotomizovaného človeka: ráno raňajky a krik, potom cesta do kostola, potom nákupy, potom skorý obed s vínom a možno aj jedlom; potom celý deň pozeranie televízie, sledovanie správ alebo pápeža či kňaza, ktorý rozdáva ruženec, potom modlitba pred televízorom, aj keď ste už boli v rámci dňa v kostole. Ale teraz prichádza tá najlepšia časť: Nikdy nesmú vynechať futbalový zápas, s pohárom plným vína hypnotizovane sledujú to zelené ihrisko, ktoré lobotomizuje každého, kto sa naň pozrie, kričia pred televízorom presvedčení, že to, čo vidia, má hodnotu a že neexistuje žiadna korupcia ani ovplyvňovanie zápasov; každý z nich vypije aspoň fľašu vína a potom príde čas na rodinné hádky, krik, ktorý je počuť z celej ulice; keď prechádzate okolo ich domu, počujete krik spolu s výkrikmi hádok, mnohokrát potom vidíte, ako sa na tvárach žien z domu objavujú zvláštne modriny. Sú to však dobrí ľudia, pretože všetci chodia do kostola. Každým dňom tie zvláštne situácie pokračovali a pribúdali: v bežný deň som išiel do parku a bez toho, aby som videl, odkiaľ prichádzajú, som našiel dvoch bigotných ľudí, ktorí ma zastavili a povedali mi, aby som išiel do kostola. Išiel som na nákup a zastavili ma nejakí starí ľudia, ktorých som nepoznal a nikdy predtým som ich nevidel, aby sa ma opýtali, kde pracujem a či idem do kostola, potom sa ma opýtali, či idem a prečo nejdem. Prečo by ma mal zastaviť cudzí človek a naliehať, aby vedel, kde pracujem a či chodím do kostola, alebo nie? Myslel som si, že sú to prípady, že sú to starí ľudia a že im ide len o to; hoci obchod, kam som chodil nakupovať, sa čoskoro stal obchodom, kam chodili nakupovať aj bigotné osoby, hoci celý život chodili vždy do obchodu s potravinami neďaleko svojho bydliska a ani vo sne ich nenapadlo cestovať pol hodiny autom, aby išli do obchodu neďaleko môjho bydliska. Ale stalo sa, že ich zvyky sa menili a začali chodiť do obchodu, kde som nakupoval ja. V dôsledku toho som zmenila obchod, začala som nakupovať v inom obchode s potravinami, ktorý nikto nenavštevoval, ale oni tiež zmenili obchod a začali presne vedieť, kedy a v akom čase chodím nakupovať, pretože mnohokrát som ich tam našla pred sebou, ako nič nekupujú, a pritom tam boli len nakupovať a nebolo na tom nič zvláštne.

Koniec strany 5 z 5. Ak sa vám článok páčil, napíšte pod ním komentár, v ktorom opíšete svoje pocity pri čítaní alebo precvičovaní navrhovanej techniky.

0 komentáre
  • Diamante
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5 per la 2ª volta
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 6
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 7
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 8
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 9
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    01:11 16/08/23

    Sembra impossibile, quasi inverosimile quello che ha raccontato Angel, persone che spuntano dal nulla, che sembrano conoscere tutto di te, dove abiti, dove fai la spesa e a che ora. Per non parlare delle doppie telefonate, in cui in una urlavano e inveivano e nell'altra... calmi e tranquilli, e nello stesso tempo insistenti con voler obbligare Angel ad andare in chiesa. Come se andando in chiesa, chissà che magia succedeva si doveva convertire all'istante?? Nello stesso tempo, pensare che due persone anziane si accaniscano contro due giovani in modo così insistente e pesante, sembra assurdo. Ma una cosa l'ho notata anch'io, il low o chi per lui, spesso riesce a stupirmi per la precisione a far squillare il cellulare, o arrivare gente in momenti inopportuni a me, e ho sentito a tanti altri studenti, perciò per contro senso, mi riesco a spiegare che possa succedere che due persone diventino ossessive se manipolate da qualcuno o qualcosa. Poi... il buonismo, e certi insegnamenti a volte ci bloccano dal agire come sarebbe saggio fare per noi, e si cerca di essere educati e gentili, anche con chi, non lo merita. Basta pensare al periodo con le mascherine... avremmo dovuto bastonare tutti, dal primo all'ultimo... ma spesso per buonismo e altre volte a causa di distrazioni del Low o di altro non lo abbiamo fatto.

  • Madda
    Medaglia per aver completato lo Step 1
    Medaglia per aver completato lo Step 2
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    00:28 14/08/23

    Purtroppo tutt'oggi, a maggior ragione ci dobbiamo proteggere dai bigotti! Da quel agente che si ritiene vecchia e intontita ma che se si osserva bene sono maligni al ennesima potenza! Nel leggere questo tuo racconto mi è venuta in mente una signora anziana che spunta dal nulla e ogni giorno si fa le sue passeggiate nel quartiere. Al inizio era invadente come tutti i vecchietti che cercano di attaccare bottone con i giovani. Per carattere la liquidai molto presto perché mi scocciava l'idea di trovarla sempre attaccata al cancello quando io avevo da fare. Un giorno fa sentire parlare con il padrone di casa facendogli domande su di me ed il mio compagno, la domanda più grave (riflettendo in questo momento) e se ci fossimo vaccinati o meno! Non so se questa donna va in chiesa ma di sicuro la risposta è più chiara del mio non sapere! In effetti tutti coloro che ho conosciuto, che vanno in chiesa sono bipolari al estremo, bevono come dei cammelli e stanno tutto il giorno appresso alla TV! Certo che lavorando in questo modo l'oscurità non avevano più di tanto bisogno di farvi troppe visite, ci stavano i biglietti che agivano per conto di manipolazioni remote

  • Simone137
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 7
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 9
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    18:59 13/08/23

    Ho frequentato molte persone che hanno agito così anche nei miei confronti, ma mai in una maniera così insistente ed aggressiva; ovviamente i più sono sempre stati i parenti anziani. Col tempo ho ovviamente cominciato a diffidare da queste situazioni, cercando di non pensarci e non lasciarmi influenzare da questi pensieri inutili. Però ammetto che per lungo tempo il fastidio di questi pensieri restava nella mia mente per lungo tempo, e forse è dovuto a ciò che hai trattato nel capitolo del Grande Computer. Certo, ho bisogno di fare di più con la pratica, cercare di distaccare queste inutili perdite di tempo. Non so però se queste persone sono state effettivamente mandate da qualcuno, ma di sicuro il Low, soprattutto quello artificiale, fa la sua sporca parte in qualsiasi modo.

  • Claudia
    Medaglia per aver completato lo Step 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 7
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    12:20 13/08/23

    Mi ritrovo moltissimo in quello che hai descritto Angel! Non ho conosciuto bigotti così insistenti come nel vostro caso, ma anche io ho avuto attorno ed ho tutt’ora antenne bot umane vicine. In questi anni mi sono allontanata da tantissimi parenti ed è stata un’ottima decisione, alcuni mi hanno fatto un favore e si sono allontanati per primi da me. Sto decisamente molto meglio, anche se durante alcune feste si sente ancora la loro pesantezza. Il racconto di ogni vostra esperienza è importantissimo, ci permette di riflettere e capire come comportarci in ogni situazione per riuscire a stare bene e vivere al meglio la nostra vita. Grazie di cuore per queste pagine!

  • Libero
    Medaglia per aver completato lo Step 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 9
    Medaglia per aver completato il libro Il Sigillo delle Vite Passate - Volume 1
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    16:53 12/08/23

    Davvero ridicolo come nel 2023 tante persone ancora credono nella chiesa e nelle varie cerimonie celebrate in questa struttura che dovrebbe essere bruciata. E soprattutto che la parola di quei pervertiti sia "la parola del Signore". Devo ammettere che la chiesa l'avevo ormai abbandonata da dopo la comunione a 9 anni, tranne per rarissimi casi. Ma solo da quando sono qui in Accademia ed ho cominciato con la lettura del primo volume alieni, mi è venuto un odio profondo verso queste strutture.. anche se cerco di non pensarci. La mia famiglia lo sa, ovviamente contrari perché ho deciso di non andarci qualunque sia il motivo, e quindi anche per funerali o matrimoni. Poco tempo fa mio fratello, che per lui ogni occasione è buona per sottolineare i "miei errori" dal suo punto di vista( cioè che sbaglio a non assumere alcool, a non voler essere ripreso da fotocamere varie, non voler andare in chiesa), mi disse : " Ma se si sposa tua sorella oppure io, o se muoiono i tuoi genitori, tu non vai in chiesa?" Ovviamente ho risposto no perché non credo nella chiesa. La sua risposta è stata che tutti avrebbero cambiato atteggiamento verso me sicuramente e che i parenti avrebbero pensato male di me ed altre cazzate varie. Ma magari pensano male di me persone con cui non voglio averci a che fare, così sto più tranquillo. Ad ogni modo dovrei imparare un po' più ad essere riservato, anche se nella maggior parte dei casi viene detto da altri ciò che faccio e dove. Ma forse dovrei incazzarmi e cominciare a lasciare il buonismo.

  • Alina
    Medaglia per aver completato lo Step 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    16:47 12/08/23

    Davvero allucinante la storia dei due bigotti posseduti, e quanta pazienza che avete dimostrato di avere tu e Alexander, così giovani e con un grande autocontrollo. Certo è, che a frequentare la chiesa le persone finiscono per istupidirsi, e semmai ci fosse qualcuno capace di ragionare con la propria testa, questa capacità la si perde certamente. Lo vedo tutti i giorni con mia madre, 4 ore di rosario, le tele sintonizzata su tv 2000, e per lei le prediche del prete sono parole sante per non parlare del papa quando appare in tv, per fortuna però, al contrario dei bigotti mi lascia in pace. Questa storia dei bigotti, ci rivela fino a che punto le persone possono essere manipolate dagli alieni azzerando la loro capacità di ragionare e quindi di reagire facendo da tramite tra noi e gli alieni che, in questo modo possono colpirci come e quando vogliono. Strategia di attacco questa, molto furba, chi andrebbe mai a pensare che dietro i comportamenti assurdi di talune persone si celino invece le oscure intenzioni degli alieni. Grazie per questo importante articolo Angel, raccontandoci di questo particolare aneddoto della vostra vita, ci fai capire che oggi non possiamo permetterci di avere il tonale basso, dobbiamo essere coscienti più che mai, solo in questo modo avremo la possibilità di azzerare i loro piani malvagi.

  • Emanuela
    Medaglia per aver completato lo Step 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Il Sigillo delle Vite Passate - Volume 1
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    13:21 12/08/23

    Sto cercando di immaginare questi due signori anziani che tentano di convincervi, non sapevano con chi avevano a che fare e la scena è comica! Capisco anche quando tratti con gentilezza una persona e quella la interpreta come "ah allora siccome sei gentile posso fare il cavolo che voglio!" e mi fa davvero tanta rabbia perché tante persone ne hanno approfittato! Ed è proprio vero che è necessario alzare i toni per difendersi, e anche questo mi fa sempre tanta rabbia perché si sprecano tempo ed energie appresso a dei deficienti, e anche io sono diventata molto intollerante a questo tipo di comportamenti. Per quanto riguarda la chiesa invece, ricordo che alcune delle esperienze che mi hanno traumatizzato di più sono successe proprio alla parrocchia che con la mia famiglia frequentavamo quando ero piccola. Ricordo che dentro di me sentivo quella sensazione di purezza quando pensavo a Dio o a Gesù, quella sensazione di bontà infinita. Non so a questo punto se fossero sensazioni reali, se realmente in qualche modo stessi percependo la frequenza di Dio, ma quella sensazione mi è rimasta per sempre. In forte contrapposizione a questa c'era invece l'ambiente della chiesa, che ha iniziato a suscitarmi sempre di più disagio, a partire da alcuni soggetti che venivano in chiesa e proseguendo con la cappa che si respirava. C'erano delle persone che realmente mi sembravano buone, ma era proprio l'ambiente che crescendo sentivo sempre più impuro, lontano da quella sensazione di Dio. Quindi come tante altre persone, sono rimasta delusa e ho iniziato a perdere fiducia, finché poi dopo aver fatto la Cresima ho smesso totalmente di frequentare la chiesa, e a non sentirmi più cattolica. Mi rivedo in molti punti di questo libro, mentre altri sono totalmente nuovi, perché dopo la chiesa non ho trovato altro fino ai 22 anni, dopo una bruttissima esperienza (dovuta con alta probabilità agli alieni), sebbene io avessi continuato a cercare e cercare, le discipline orientali sembravano attrarmi di più ma c'era sempre qualcosa che non andava, e poi finalmente ho trovato la Vera Spiritualità. E' stato un percorso molto sofferto, quando ho trovato ACD mi sono chiesta perché mai non lo avessi trovato prima, soprattutto prima che mi succedessero certe cose, ma penso di sapere già la risposta e solo praticando posso scoprire come sono andate le cose per me. Grazie agli avvisi di Angel anche io ho capito che fosse meglio non parlarne con la famiglia e con i miei amici, e nemmeno lontanamente ho mai pensato di parlare di meditazione con qualche estraneo, per fortuna anche io ho capito sin da piccola che la riservatezza è una colonna portante della propria vita. Comunque i due bigotti posseduti sono veramente inquietanti, deve essere stata un'esperienza agghiacciante! Ma sai che ora che ci penso mi ricorda una persona della mia famiglia che si comportava allo stesso modo? Io ho sempre pensato fosse un mostro di persona, e non ho mai capito come facesse a non rendersi conto di come si comportava, sono state numerose le scenate che a me facevano paura, non ho mai capito come facesse a non farsi schifo da sola! E poi quando finiva la scenata era come se nulla fosse, per me è sempre stato assurdo ed è sempre stata una cosa che mi mandava fuori di testa, il fatto che fosse tutto così incoerente! Ora finalmente posso riflettere meglio su queste esperienze e praticarci su, perché mi coinvolgevano in prima persona! Anche io ho "sofferto" di buonismo, capisco come ci si sente e la cosa più brutta è la sensazione di non essere rispettati come essere vivente con dei sentimenti! Però non ai livelli di essere perseguitata come è successo a voi con il fatto di andare in chiesa, addirittura muovendo quelle persone come pedine umane!

  • Nebula
    Medaglia per aver completato lo Step 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    Medaglia per aver completato il libro Buddha secondo Angel Jeanne - Volume 1
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    15:26 11/08/23

    leggere dei bigotti mi lascia sempre senza parole. è davvero incredibile il modo in cui fossero totalmente posseduti, erano davvero solo dei burattini che seguivano unicamente i comandi del burattinaio. Questa lezione è per me molto importante, la prima volta che l'ho letta ha risposto a tantissime mie domande e soprattutto è stato come se mi dicesse "non sei pazza!!!". Infatti ho avuto esperienze simili (anche se di minore intensità) in cui un uomo e una donna si sono comportati in modo simile, non volevano costringermi ad andare in chiesa ma a vivere con loro. Mi chimavano arrabbiati per urlarmi contro che dovevo andare da loro, poi richiamavano tranquilli, sereni e gentili chiedendomi come stessi e quando gli facevo notare che mi avevano trattata di merda letteralmente mezz'ora prima, dicevano che non era vero e che quella era la prima telefonata. stava succedendo così tante volte che pensavo di essere pazza io, che stessi diventando matta e che mi stessi immaginando tutto per quanto era assurda la situazione. Apparivano dal nulla, tanto che un giorno si sono avviati da casa loro a 4 ore di distanza in macchina, le strade quel giorno erano tutte bloccate, ma loro sono riusciti ad arrivare in un'ora, quando avrebbero dovuto mettercene in 4 passando in autostrada, che però hanno dovuto evitare perché bloccata e quindi fare la statale (quindi un'ora anzichè 6..). Mi ricordo che la donna cambiava spesso voce, infatti quando diceva le cose smielate aggiungendo frasi oscure come "devi venire qui da me/devi dirmi tutto!" la voce diventava maschile/metallica. e anche lì non sapendo nulla pensavo di stare impazzendo, anche perché mi chiedevo come mai poi dovessero essere strani loro, non avevo la minima idea di cosa ci fosse dietro ed ero davvero tanto confusa, avevo solo tanto buonismo e ricordo che quando alzavo la voce e pretendevo rispetto loro subito mettevano la coda tra le gambe e puntavano a farmi sentire in colpa. tutto questo è durato tanti mesi, troppi! tanto che stavo per impazzire, poi ho iniziato a praticare su di loro, e grazie al tuo Aiuto tutto è cambiato. Leggere questo capitolo ha risposto a tantissime domande che avevo e ha davvero dato un'infinità di risposte a quella situazione, che anche se diversa rispetto a ciò che avete dovuto passare voi (perché era comunque con minore intensità rispetto a ciò che avete dovuto passare voi, soprattutto perché non avevate qualcuno che vi dicesse cosa stava succedendo e che vi aiutasse), aveva comunque un meccanismo alla base simile, che ho potuto capire grazie a questi capitoli e a cui ora sto molto attenta! Grazie davvero Angel, la storia dei bigotti avrebbe fatto impazzire tutti, o per pietà o per stress, ma voi ne siete usciti come sempre vincitori

  • Francesco
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 7
    Medaglia per aver completato il libro Buddha secondo Angel Jeanne - Volume 1
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    00:52 11/08/23

    Pazzesco, un comportamento del genere è da denuncia, se non peggio. Una delle cose che più detesto della nostra società è il suo metterci in testa il pensiero che una persona più vecchia di noi vada rispettata a prescindere e anzi ascoltata in tutto quello che dice; invece dagli anziani non è raro che escano fuori parole e atteggiamenti vergognosi - e queste cose siamo portati a scusarle sempre per questa distorta forma di rispetto. E guarda caso, la popolazione anziana è quella su cui la Chiesa fa più presa, e alcune delle persone più putride che conosco sono quelle che vanno in chiesa assiduamente, e dall'alto della loro supposta moralità si prendono la libertà di fare le cose peggiori. Sono contento che col tempo finalmente si stia abbandonando l'idea secondo cui è necessario andare in chiesa per essere brave persone, e tutte le persone che vanno in chiesa sono per forza buone. Falsità assoluta!

  • Charlie
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 2 Parte 1 su 2
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 6
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 9
    Medaglia per aver completato il libro Il Sigillo delle Vite Passate - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Buddha secondo Angel Jeanne - Volume 1
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    19:40 10/08/23

    Rimango sempre più stupito dalle follie che escono dalla bocca dei cattolici. Poco importa quanto uno si impegna per fare un ragionamento sensato e molto chiaro, sono talmente sfacciati e ignoranti da fare fare schifo che sono loro che rimproverano gli altri di avere la mente chiusa! La riservatezza è veramente importantissima, tanto più verso queste persone che però non si mostrano quasi mai subito per quello che sono (almeno così mi è sempre accaduto), ma solo se tenti in qualche modo di esternare una qualche riflessione, pensiero o azione che vada fuori dai programmi oscuri. Poi se dietro queste persone ci si mette qualcuno di oscuro, diventa tutto molto più pericoloso e surreale, come nel vostro caso, ed è bene conoscere queste informazioni per avere una guida su come affrontare queste situazioni, grazie!

  • Rodica
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    16:28 10/08/23

    Il modo in cui si comportavano questi due posseduti che vi presseguitavano da per tutto, mette verramente i brividi. L'esperienza insegna che dobbiamo reagire con le tecniche, per distruggere queste antenne che sono sempre pronte a dare fastidio mandandoci energie pesanti e molto negative. Grazie a Angel e Alexander che ci insegnano ad aprire gli occhi e guardare con attenzione a quello che abbiamo intorno a noi. Siete verramente due Maestri molto potenti.

  • Roblaw
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 1
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 6
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 7
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    13:33 10/08/23

    È incredibile quanto gli stalker abbiano caratteristiche comuni, bipolarismo, manipolazione agli estremi e comportamenti rabbiosi. I malati di mente vanno trattati come malati di mente e bisogna tenerli lontani, concordo con questa visione. Per esperienza personale più si è lontani meglio è. Quello che è raccontato in questo capitolo dovrebbe far riflettere molte persone sulle abitudini, calcio, alcol e fine settimana. Abitudini istallate nel novanta per cento della popolazione. Grazie Angel!

  • Patrick
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    10:57 10/08/23

    Comprendere queste dinamiche che possono capitare anche a noi è fondamentale. Come dice Angel le Antenne umane aumenteranno dopo la farsa, e anche se ora sembra che le acque si siano apparentemente calmate bisogna stare attenti perché possono essere utilizzate in qualsiasi momento per metterci i bastoni fra le ruote. Personalmente mi è capitato di provare quella rabbia smisurata e senza avere la capacità di distaccarla causata da un litigio appositamente messo lì per abbassare la mia vibrazione, me ne sono accorto perché nonostante cercassi di rimanere cosciente la rabbia prendeva il sopravvento sottomettendomi a quel sentimento così basso, che se non fosse state caricato in quel modo da "qualcuno'' non mi avrebbe recato così danno. Grazie per aprirci gli occhi su chi sono realmente i nostri nemici.

  • Lince
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 4
    Medaglia per aver completato il libro Prendiamo Coscienza degli ALIENI - Volume 5
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    00:46 10/08/23

    Credo di aver conosciuto l'enorme rabbia che ti assale quando vieni infastidito da qualcuno che è stato messo lì apposta per farti innervosire e farti cedere. Nel mio caso non si tratta di antenne umane ma di antenne del low ma quella sensazione di fastidio estremo che si prova, ti viene caricata da dietro da qualche energia oscura che vuol colpire te ma in qualche modo anche l'altra persona che non ha colpa se viene utilizzata per questo ma la colpa è del mittente ed attaccando lui alleggerisce te e anche l'altra persona. Ovviamente faccio riferimento al mio caso in cui non ho antenne umane intorno ma antenne del low. Evidentemente gli oscuri sanno che con me questo basta😅 mentre con voi che siete sicuramente più pazienti ed equilibrati si sono dovuti studiare una strategia diversa. L'importante è agire nel modo giusto che nel mio caso è prendermela col mittente mentre nel vostro è prendersela sia col mittente che fracassare di botte l'antenna umana!

  • Felice
    warning-solid

    Sei sicuro?

    Il commento verrà eliminato

    Conferma
    23:16 09/08/23

    Accostare la figura del giovane alla chiesa non è solo un controsenso, qualcosa di anacronistico; è ridicolo, oltre che disgustoso. La chiesa è un ritrovo di malati di mente e per me chi nel 2023 mette anche un solo piede in un simile marciume fetido è a dir poco fuori di testa. Testa che il più delle volte è lì solo per contenere ed eseguire i pensieri di qualcun altro. I due bigotti che vi hanno perseguitato durante il periodo descritto in questo capitolo mi irritano profondamente, specialmente pensando che i perseguitati eravate voi due, Angel e Alexander. Scherzavano con il Fuoco…