Pomaranč - kráľovná manipulácie a nevedomia (10. časť)

Tento článok bol dočasne preložený pomocou online prekladača. Pôvodný článok je v taliančine. Ak nám chcete pomôcť vylepšiť preklad do vášho jazyka, kontaktujte nás e-mailom: info@accademiadicoscienzadimensionale.it alebo prostredníctvom chatu na ACD. Ďakujeme.

Strana 1 z 9

Krutosť Oranžských sa nedá opísať na niekoľkých stranách, preto bolo potrebné vydať tieto zväzky, ktoré sa im venujú do hĺbky. Ich vplyv ovplyvňuje našu spoločnosť a naše životy viac, než si dokážeme predstaviť, a neexistuje spôsob, ako sa nimi nenechať ovplyvniť, ani keď ich jednoducho ignorujeme. Práve naopak. Považujem za svoju povinnosť upozorniť na ich existenciu, najmä po tom, čo som si uvedomil, že všetku moc, ktorú doteraz mali, získali práve vďaka tomu, že ľudia ich existenciu ignorovali, a teda nemali ako reagovať. Neustále ignorujeme existenciu mimozemšťanov alebo ich moc podceňujeme v presvedčení, že sú vo vzdialenom svete a starajú sa o svoje vlastné záležitosti a že by nikdy neprišli a nedotkli sa ľudí, nieto niekoho, ako sme my, pretože sme nezaujímaví; okrem toho, my na nich nemyslíme, tak prečo by sa mali obťažovať prísť k nám? Presne toto myslenie nám vštepili, aby nás presvedčili, že sa o nás nezaujímajú, že sme slabá a zbytočná rasa, hoci v skutočnosti po nás už milióny rokov idú a prenasledujú nás presne pre opak. Medzi rôznymi mimozemskými rasami sú aj oranžoví, ktorí síce vstúpili neskôr, ale v tomto historickom období sú veľmi prítomní a treba ich vyniesť na svetlo, aby sme sa nimi prestali nechať manipulovať. Oranžoví sú ľstiví a veľmi dobre vedia, že keby sme vedeli, akí sme mocní, určite by sme sa nimi nenechali manipulovať, preto nás musia presvedčiť, že sme bezcenní, pretože takto s nami môžu manipulovať s istotou, že nebudeme reagovať. Pokiaľ ide o moju vlastnú skúsenosť, počas rokov, keď som sa stal vedomým človekom, teda odkedy vážne meditujem, som si čoraz viac uvedomoval, že mnohí ľudia okolo mňa, ale aj tí mimo môjho života, ktorých som pozoroval zvonka, sa správajú "manipulovane". Aby som lepšie vyjadril pojem zmanipulovaní ľudia, zvykol som si všímať, ako určití ľudia improvizujú v konaní alebo životných rozhodnutiach, ktoré by od nich človek nikdy nečakal, a všetko sa deje nečakane a predovšetkým príliš rýchlo, akoby konali bez rozmyslu a bez premýšľania o dôsledkoch. Zrazu sa zdalo, že sa zbláznili. Začal som si napríklad všímať, ako sa u párov, ktoré spolu žili dlhé roky a niektorým z nich sa práve narodilo dieťa, zrazu jeden z nich ráno zobudí a povie tomu druhému, že už k nemu nič necíti, že ho nemiluje a že to chce všetko narýchlo ukončiť, len tak, bez toho, aby sa snažili premýšľať o tom, či je to len stresové obdobie, alebo či je to dôsledok série udalostí; v to ráno urobia konečné rozhodnutie, okamžite sa rozídu a rozvedú a začnú sa v okamihu stretávať s inými ľuďmi. Myslela som si, že sú to možno len povrchní ľudia, ktorí berú do úvahy len estetiku svojho partnera, a kvôli tomu, keďže človek skôr či neskôr určite stretne niekoho krajšieho, ako bol ten predchádzajúci, sa už o svojho bývalého partnera nezaujímali. Ešte zvláštnejšie mi však pripadalo, ako sa môžu priatelia, dlhoroční priatelia, priatelia na kožu, jedného dňa zobudiť a definitívne opustiť svojho priateľa - keďže človek nie je priateľom kvôli estetickej kráse - a dokonca ho začať ohovárať, vysmievať sa mu s ostatnými alebo ho obťažovať, vymýšľať si surrealistické historky, hoci to priateľstvo trvalo toľko rokov. Niektoré z týchto skúseností som zažil aj osobne, v oblasti priateľstiev, ale už som si zvykol na umelé konštrukcie na mne a už som očakával, že ak sa na niekoho naviažem, ten človek bude použitý špeciálne na to, aby ma zradil a spôsobil mi utrpenie. Naučil som sa teda udržiavať si odstup s vedomím, že ktokoľvek môže improvizovane zmeniť tvár a z blízkeho priateľa sa bezdôvodne stať nepriateľom. Videl som však, že tieto udalosti sa dejú aj u iných ľudí, v rovnakom čase u mnohých ľudí, ktorých som poznal, a skutočne som videl, že sa u nich dejú aj udalosti, ktoré boli oveľa vážnejšie ako tie, ktoré sa diali mne; tak som si uvedomil, že to nie je len projekt o priateľstve, ktorý som zažíval len ja, ale aj o láske, ktorá sa dotýkala mnohých ľudí.

Strana 2 z 9

Sledovala som ľudí, ktorých som poznala, a to, ako sa ich milostný život rozpadá zo dňa na deň bez varovania, z neexistujúcich dôvodov - počúvala som obe strany príbehu -, pretože ani oni si nevedeli vysvetliť, prečo sa to deje. Nebol to rozchod len preto, že sa už nemilovali, ale rozchod po hoci aj dvadsiatich rokoch vzťahu, zrazu s pociťovanou potrebou viesť proti sebe vojnu tým, že sa im do cesty postavila byrokracia, zákony a využili nedávne narodenie svojich detí, aby si ich vzali len preto, aby ich partner trpel; a bez hanby to priznali. Zvláštna bola agresivita voči tomu druhému: nenávisť, zlosť, túžba vidieť ho trpieť bez toho, aby sa stalo niečo, pre čo by cítili všetku tú nenávisť. Už nešlo len o to, že by sa už nemali radi, ale o potrebu prinútiť toho druhého trpieť. Podstatné bolo, že sa to dialo niekoľkým párom a ľuďom súčasne, a to presne v tom istom čase. To ma prinútilo zamyslieť sa nad súčasnými podivnosťami, ktoré sa diali a ktoré som mohol tiež veľmi zblízka pozorovať. V tom čase sa náhle rozišlo niekoľko párov, ale nikdy nie priateľsky: museli viesť vojnu, museli sa navzájom nútiť trpieť, alebo aspoň jeden z nich musel zasvätiť svoju existenciu tomu, aby ten druhý trpel. Desať alebo dvadsať rokov vzťahu už nič neznamenalo: v okamihu sa z nich stali nepriatelia a museli proti sebe viesť vojnu. Keby ste sa ich spýtali na dôvody, povedali by, že už toho druhého majú plné zuby, že ho už nemilujú, ale teoreticky to neboli dostatočne silné dôvody, aby cítili potrebu zničiť tomu druhému život. Všetci naokolo si predstavovali, že došlo k zrade, a teda k dôvodom, prečo sa tak nenávidia, čo by v mnohých prípadoch aj tak nebol dostatočný dôvod, ale obe strany potvrdili, že to nebolo tak, ale len to, že sa už nemilujú; no krátko po rozchode sa rýchlo rozišli s inými ľuďmi. To, že v tom nebola žiadna zrada, sme nemohli vedieť, ale celá tá vzájomná nenávisť na smrť bola čudná. Čo ich teda prinútilo žiť tak, aby si zničili život, zrazu, teoreticky bez akéhokoľvek rozumného dôvodu? Určite tam bola veľmi ťažká a negatívna energia, ktorá vstúpila do ich mysle a tlačila ich k určitým unáhleným rozhodnutiam, a to naraz, ale bolo treba pochopiť, či to bola "normálna" energia, alebo... umelá, a časom som si čoraz viac uvedomoval, ako sú tie udalosti absolútne umelé. V tom istom období som si čoraz viac uvedomoval, najmä v súkromnom živote, zvláštny spôsob, akým sa odo mňa ľudia dištancovali. Myslím si, že som bol vždy pomerne príjemný človek, pretože som vždy vedel dodržať slovo, vždy som neznášal klebety, ktoré som o druhých ani nezačal, ani som ich neživil, a vždy som bol druhým veľmi nápomocný bez toho, aby som za to niečo žiadal, niečo požadoval alebo im vyčítal, čo som urobil, pretože to, čo som urobil, bolo moje vlastné slobodné rozhodnutie; priatelia mi neprestávali hovoriť, že sú so mnou veľmi spokojní. Škoda, že prišiel ten deň: deň po tom, čo sme sa skvele bavili, deň, ktorý ma prinútil uvoľniť sa a konečne si pomyslieť "našla som tú správnu priateľku, s ktorou sa môžem dobre baviť", zrazu prestala byť v kontakte, nie počas krátkeho či dlhého obdobia nedorozumenia, ale len tak, zo dňa na deň, najmä deň po tom, čo sme sa skvele bavili; bez zjavného dôvodu všetko prerušila. Prišiel by ten deň, keď by som si dovolila a pomyslela si "konečne som našla dobrú kamarátku", a od ďalšieho dňa by prestala byť v kontakte, akoby bol náš vzťah náhle prerušený, bez vysvetlenia alebo posledného slova, ktoré by bolo povedané. Niekedy sa vyskytli aj konkrétne udalosti, ktoré nás prinútili odísť od seba, napríklad zmena školy kvôli presťahovaniu sa do iného mesta alebo regiónu kvôli práci jej rodičov a podobne, alebo keď som už bol dospelý, zmena univerzity alebo práce, ale to sa stalo okamžite a bez najmenšieho upozornenia. Necítil som sa natoľko dôležitý, aby som veril, že tieto udalosti mali za cieľ úmyselne mi ublížiť, ale zakaždým sa stalo niečo veľmi zvláštne, čo ma mátalo.

Strana 3 z 9

Mala som kamarátku, s ktorou som sa vídala veľmi málo, pretože to bolo priateľstvo na diaľku; napokon som k nej zhodou okolností odišla bývať, pretože som sa presťahovala do mesta, ktoré bolo veľmi blízko jej mesta, ale krátko po tom, ako som sa s ňou zblížila, musela okamžite odísť kvôli pracovným problémom, hoci sa nikdy nezmienila o tom, že by sa chcela presťahovať, a dokonca kritizovala odchod z mesta, ktoré milovala, a toto priateľstvo sa rozplynulo práve v deň, keď opustila svoje mesto; už sme sa nikdy nerozprávali. Naše priateľstvo bolo roky priateľstvom na diaľku, ale práve keď som sa presťahoval bližšie k jej mestu, bez toho, aby som si to uvedomil, bola preložená a odsťahovala sa z regiónu a okamžite sa odo mňa aj citovo vzdialila. Priateľstvo bolo a je pre mňa veľmi dôležité, takže určité situácie mi zlomili srdce, ale musel som sa naučiť s týmito situáciami žiť, pretože sa stávali čoraz častejšie. Tá udalosť bola v mojich očiach veľmi zvláštna, najmä preto, že sa mi zdalo absurdné, že len pár dní pred mojím príchodom do toho mesta ju jej zamestnávateľ požiadal, aby sa presťahovala. Musím zopakovať, že hoci sa dá s ľahkosťou povedať, že takéto situácie sa stávajú každému, nepovažujem ich za normálne. Hoci som v hĺbke duše začínal niečo tušiť, pretože "to išlo až príliš dobre" a vedel som, že šťastie mi nebude dopriate tak ľahko, cítil som, že je to ilúzia a že len čo sa uvoľním, dostanem bolestivú ranu. Pomyslela som si: "To je ono, temnota opäť udrela, naozaj mi chce ublížiť!" Pretože vždy, keď ma opustil priateľ, v mojom srdci sa vytvorila čierna diera a zároveň sa okolo mňa diali veľmi negatívne udalosti, ktoré som si vtedy spájala s mojou ne-prítomnosťou, teda s utrpením, ktoré som prežívala a ktoré mi vytvárala tá istá čierna diera. Utrpenie ma robilo smutným a s nízkymi vibráciami, a to spôsobovalo, že sa okolo mňa diali veľmi negatívne situácie; takže som opäť za všetko obviňoval seba. Neuvedomoval som si však, že ak sa všetky tieto udalosti dejú naraz, je to preto, že všetky tieto udalosti vytvorila a naprogramovala tá istá mimozemská rasa, ktorá na mňa útočila a v záujme toho ovplyvňovala niekoľko oblastí môjho života súčasne. To všetko však bolo pred mnohými rokmi a ja som ešte nevedel o existencii mimozemských rás ani o ich moci nad nami, takže som nič nevedel a hneď ako sa stalo niečo negatívne, jednoducho som sa obviňoval a cítil sa vinný, pretože som si myslel, že to moje utrpenie priťahuje ďalšie negatívne udalosti. Určite ma zneužívali na to, aby mi ich privolali do života, ale nebol som to ja, kto tieto udalosti o sebe vytvoril; musel som najprv poznať Oranžových, aby som pochopil, akých mimozemských projektov som bol od detstva obeťou. Spomínam si na obdobie, keď Oranžoví spôsobili, že sa mi stal sled negatívnych udalostí, a potom mi vtlačili do hlavy myšlienky, že som si tie negatívne udalosti spôsobila sama, mysliac si, že je to kvôli mojej nízkej vibračnej energii - pretože som sa cítila vinná, pretože som chcela viac cvičiť, viac robiť, a to, čo som robila, nikdy nestačilo -, takže ma vtlačili do pasce, v ktorej sa pes zahryzne do vlastného chvosta. Čím viac negatívnych udalostí sa mi prihodilo, tým viac mi oranžoví vnucovali myšlienku, že by som sa mala cítiť vinná, pretože "to ja som ich spôsobila", a to bol kruh, ktorý sa točil dokola a nikdy sa neskončil. Oranžový mi umelo programoval nepríjemné situácie, napríklad hádky s inými ľuďmi, ktoré som takmer vždy ignoroval, pretože som vedel, že mi boli zoslané, aby mi ublížili. Keď som však podľahol, lebo niekedy boli naozaj ťažké - najmä preto, že ak sa stali jedna za druhou, skôr či neskôr sa mi podlomili nohy -, odohrali sa okolo mňa ďalšie udalosti, ktoré zvyčajne nedopadli tak zle. Osobitne si spomínam na jeden deň, keď som bol v práci naozaj veľmi smutný zo situácie, ktorá sa mi krátko predtým stala, a zrazu, bez toho, aby sa jej niekto dotkol, spadla figurína, ktorá stála na jednej z najvyšších políc steny tesne nad mojou hlavou. Keďže figurína nebola ľahká, bol by som sa veľmi zranil, keby som sa jej pohotovo nevyhol. Spadla náhle a nikdy predtým nespadla; tak veľmi, že som dokonca dostal vynadané, že som ju zhodil, hoci som to v žiadnom prípade nemohol urobiť.

Strana 4 z 9

Inokedy, keď som bol smutný z niečoho, čo sa práve stalo, na mňa spadli nejaké debny plné veľmi ťažkého materiálu bez toho, aby sa ich niekto dotkol, ale našťastie som sa skokom včas pohol a nič sa mi nestalo. Inokedy mi zhora spadla na chrbát polica, našťastie sa ma len dotkla, ale mohla mi veľmi ublížiť, pretože dopadla priamo na moju chrbticu. Pri inej príležitosti, tentoraz však počas pobytu v mojom dome - čo je veľmi zriedkavá udalosť, pretože bol veľmi chránený - sa stala udalosť, ktorá ma emocionálne zlomila a veľmi nahnevala (a či už ochrana, alebo nie, negativita dokázala vstúpiť cez pocit tohto negatívneho pocitu), a krátko nato, keď som umývala riad, a teda som mala ruky pod tečúcou vodou, som dostala veľmi silný elektrický šok, ktorý ma prinútil vyskočiť, pričom pochádzal z bojlera, ktorý sa v tom čase pokazil a bol priamo nad vodovodným kohútikom; Keď sa na to dnes pozerám spätne, myslím si, že to ani nebolo na úrovni, a keď som to povedal majiteľovi domu, povedal, že to nie je možné a že "som si to vymyslel". Samozrejme, pretože elektrický šok, ktorý vás prinúti vyskočiť od strachu a bolesti, si možno predstaviť. Iný deň som vošiel do domu rozzúrený niečím, čo sa mi práve stalo, a keď som vošiel, stala sa absurdná vec: chladnička, práčka, neónové svetlo kuchynského lustra a dokonca aj záchod zrazu začali splachovať. Neuveriteľná scéna. Ako by to mohla byť pravda? To nie je náhoda, keď vojdete do domu a všetko sa zrazu pokazí, to nemôže byť pravda! Začal som mať podozrenie, že mimozemšťania, bez ohľadu na to, kto to bol, využívali moje emócie ako "dvere", cez ktoré vstupovali do fyzickej hmoty, takže som sa mohol silno chrániť, ale ak som sa potom nechal emocionálne zasiahnuť udalosťami, ktoré sa mi počas dňa stali (udalosťami naprogramovanými samotnými mimozemšťanmi, aby mi spôsobili tie negatívne emócie!), pustil som celý balík dát do svojho domu, a tak sa mohlo stať veľa negatívnych udalostí. Len pár hodín predtým však do môjho domu prišiel známy, s ktorým som sa chvíľu rozprával, a po tom, ako sme vyšli von, a potom, keď sme sa vrátili domov, sa všetky tie škody stali. V tom čase som nevedel, ako mimozemšťania používajú ľudské antény - táto téma je dobre vysvetlená v 9. zväzku - na to, aby sa do nášho domu dostali také veľké balíky dát, takže som si všetku vinu za to, čo sa stalo, pripísal sám sebe a neveril som, že je možné, aby všetko, čo sa stalo, spôsobili iní ľudia, ktorí do môjho domu priniesli negativitu, aj keď podľa všetkého prebiehal normálny rozhovor bez hádok alebo čohokoľvek iného. Takže v tom čase som verila, že to spôsobili moje negatívne emócie, a nevedela som, že to bolo spôsobené umelosťou, ktorá sa dostala do môjho domu prostredníctvom ľudí, ktorých som do domu pozvala. Ak som sa však nechal strhnúť nízko vibrujúcimi pocitmi, ako je smútok, hnev, aj keď som mal dôvod ich cítiť, mimozemšťania tieto emócie aj tak využili na to, aby ma ovplyvnili, aby na mňa mali oveľa väčší vplyv a aby sa podobné negatívne udalosti zhmotnili prostredníctvom iných ľudí. Uvedomil som si, že tie udalosti, ktoré sa stali, aby som pocítil smútok alebo aby som sa nahneval, boli v skutočnosti vytvorené nimi, samotnými mimozemšťanmi, takže ak by som sa nechal ovplyvniť týmito udalosťami, mohli by potom priniesť všetky ostatné dátové balíčky. Ak by som tomu podľahol (a bolo normálne tomu podľahnúť, pretože nikto by netušil, že tie udalosti boli pre vás umelo vytvorené!), potom by nasledovalo mnoho ďalších negatívnych udalostí. Ak by som sa však nenechal ovplyvniť týmito udalosťami vytvorenými na vyvolanie negatívnych emócií, a teda by som svoje emócie odpútal, nič ďalšie by sa nestalo. Veľmi podobná situácia sa mi neskôr stala znova: keď som prišiel do domu nahnevaný na nedávnu udalosť, rozbila sa ďalšia žiarovka a opäť sa pokazil záchod spolu s kotlom, ktorý zvláštnym spôsobom praskal a vydával zvuky, ktoré ma veľmi vystrašili, takmer akoby chcel vybuchnúť. Avšak aj vtedy ma niekoľko hodín predtým navštívila tá istá osoba ako minule.

Strana 5 z 9

Vtedy som si položil otázku: Prečo tie prístroje? Čo má, dočerta, spoločné chladnička, bojler alebo záchod, ktorý ani nie je elektrický, so smútkom alebo hnevom, ktorý v tej chvíli cítim? Až po niekoľkých podobných zážitkoch som konečne pochopil: všetko bolo naplánované, od prvej až po poslednú udalosť. Kým som bol v práci, boli mi naprogramované udalosti, ktoré ma mohli ovplyvniť prostredníctvom manipulácie iných ľudí, aby povedali alebo urobili určité veci, ktoré by mi ublížili. Ak by som v sebe "prijal" tento útok, na moju auru by sa nalepila umelá energia; mohli by sme si to predstaviť ako umelý dátový balík, balík súborov, ktorý by sa preniesol z ich počítača do môjho a od tej chvíle by sa ich "umelý vírus" dostal do mňa. Po inštalácii tohto umelého projektu do mojej aury by v priebehu niekoľkých hodín vytvoril okolo mňa ďalšie negatívne udalosti, medzi ktorými by zlyhali domáce spotrebiče, ale aj potrubia atď. Stávalo sa to v dôsledku umelého rušenia týchto dátových paketov vo vnútri domu, ktoré spôsobovali poruchy a škody. Medzitým som ignoroval možnosť, že by to mohlo byť vykonané na komkoľvek, nielen na mne, aby to prinieslo rovnaké problémy vo vnútri môjho domu! A v skutočnosti tá istá osoba ako minule, ktorá sa opäť vlámala do môjho domu, stiahla "svoje" dátové pakety dovnútra môjho domu, čím spôsobila nasledovné. Bolo trochu prehnané, že moja aura sa zmenila zo "smutnej" na takú negatívnu, že vyžarovala negatívne vibrácie všade v dome a všetko rozbíjala; napriek tomu som tomu veril až do chvíle, keď som objavil projekt mimozemšťanov, takže vždy, keď sa stalo niečo negatívne, cítil som obrovskú vinu. Tieto pocity viny boli tiež súčasťou mimozemského projektu, takže som sa sústredila na myšlienku, že všetko sa deje "kvôli mne", a nemala som otvorené oči, aby som videla, čo sa naozaj deje. Až keď som si uvedomil, že to všetko je súčasťou projektu a že mimozemšťania využívajú aj iných nám blízkych ľudí ako ľudské antény na jeho realizáciu, uvedomil som si, že keď som "prijal", že trpím touto umelo vytvorenou udalosťou, ktorá ma má ovplyvniť, dovolil som, aby do mňa vstúpil umelý dátový balík a aby do môjho života lepšie vstúpili aj dátové balíky iných ľudí, a to umožnilo - podľa pôvodného plánu - mimozemšťanom pôsobiť v mojom živote pomocou tejto umelej energie ako malého portálu, ako cesty dovnútra, a potom vytvárať ďalšie problémy. Vybláznené spotrebiče boli len signálmi mimozemského rušenia (mimozemské technológie vyžarujú vlny, ktoré spôsobujú poruchy našich spotrebičov a elektriny), ale spôsobili mi aj finančné problémy tým, že som musel všetko opraviť alebo odkúpiť, takže mali "smolu". Pre nich však boli len rušením, pretože v skutočnosti mali tie dátové pakety, ktorými ma zásobovali, oveľa horšie ciele. Ich cieľom nebolo pokaziť mi spotrebiče: dialo sa to ako dôsledok mimozemského rušenia. Skutočným cieľom mimozemšťanov bolo vložiť do mňa dátové balíky, ktoré by v mojom živote zhmotnili iné - negatívne - udalosti práve proti môjmu Duchovnu, ktoré by za týmto účelom poškodili aj materiálne udalosti. Mnohé veci, ktoré som si neskôr uvedomil až na základe skúseností, som ešte nevedel, preto som sa chránil, ale aj tak som umelosti veľmi neprotirečil. Napriek tomu som si rýchlo uvedomil zvláštnosť toho, že ak by som hneď išiel dobre a dlho Meditovať, úplne sa prepustil Bohu a odpútal sa od negatívnych emócií, aby som sa naplnil pozitívnymi emóciami, napojil sa na Božiu frekvenciu, tak ako absurdný dôsledok - ale nie až tak veľmi - by všetko, čo sa predtým v mojej domácnosti pokazilo, začalo opäť dobre fungovať a hneď po skončení dobre vykonaných dlhých Meditácií alebo najneskôr nasledujúci deň by sa všetky problémy, ktoré sa v ten deň stali, vyriešili, akoby sa nikdy nestali. Okamžite alebo o niekoľko hodín neskôr by sa všetko vyriešilo, hoci zrejme neexistoval dôvod, prečo by Meditácia dobre "opravila" spotrebiče alebo vodovodné potrubie v dome, alebo vyriešila hádky s inými ľuďmi. Spočiatku som tomu samozrejme nerozumel, ale pozrel som sa na fakty a ak sa po Meditácii a Praktizovaní dobre všetko okolo mňa vyriešilo, na rozdiel od tých chvíľ, keď som bol celé hodiny smutný alebo nahnevaný a nič sa nevyriešilo (naopak, ešte sa to zhoršilo), bolo jasné, že sú tu veľmi zjavné súvislosti.

Strana 6 z 9

V tých dňoch som však nechápal, prečo nemám právo cítiť sa smutný, pretože ak by som sa z nejakého dôvodu cítil smutný, všetko by sa mi vrátilo a celý dom by sa akoby zrútil. Mal som veľa povinností, ktoré som musel znášať, hoci som bol veľmi mladý, a zistenie, že nemôžem ani na chvíľu pocítiť smútok, že aj to by bol pre mňa a možno aj pre ostatných veľký problém, ma dostávalo pod tlak. Každý môj krok by sa mi vrátil. Mojím najsilnejším strachom a otázkou bolo, že ak by som sa v týchto chvíľach postavil vedľa iných, ublížil by som aj iným? Len preto, že som sa cítil trochu smutný, mohli by aj iní utrpieť nešťastie? To vo mne vyvolávalo strašné pocity viny a ja som si zvykol veľa chrániť iných ľudí s úmyslom ochrániť ich aj predo mnou, pred všetkými situáciami, ktoré by sa mohli stať "kvôli mne", pretože, ako som už spomenul, ešte som nevedel, že sú to všetko cudzie projekty, a myslel som si, že je to moja vina, cítil som sa strašne vinný. Netušila som, že aj tieto pocity viny boli umelo vytvorené, aby ma uzavreli do kruhu psa, ktorý si hryzie vlastný chvost: čím viac sa cítite vinní, tým smutnejší ste a tým viac majú mimozemšťania prístup k vám a vášmu životu. Aby som sa teda vyhol ujme, zvykol som si chrániť aj iných, denne som praktizoval Psychickú ochranu na ľuďoch, ktorých som stretol - na ktorých mi, samozrejme, záležalo -, a o to viac, ak išlo o mojich študentov, ktorých som chránil, aj keď sme sa "stretli online", t. j. počuli sme sa cez chat, pretože som mal v úmysle chrániť ich pred akoukoľvek formou negativity/smoly. Odtiaľ som si to zvykol robiť a nikdy som s tým neprestal, hoci dôvody sa menili a samozrejme som si uvedomil, čo všetko sa za tým skrýva, o to viac som si zvykol Chrániť svojich študentov, ak by sme sa počuli alebo dokonca videli, a to je dobrý zvyk, ktorý som sa rozhodol vo svojom živote zachovať. Bolo zrejmé, že táto myšlienka o prinášaní negativity iným sa stala posadnutosťou, ktorú do mňa vložili, aby ma udržali ukotveného v pocite viny, a keď som začal rázne konať proti mimozemšťanom, táto myšlienka sa rozplynula, akoby nikdy neexistovala, čo dokazuje, že to bola falošná, umelá myšlienka, vložená do mojej hlavy zámerne, aby mi vlastnými rukami ublížila. Avšak hoci som tomu spočiatku veril, využil som túto situáciu na to, aby som sa naučil chrániť iných na naozaj vysokej úrovni, získaval som čoraz viac skúseností a tréningu v psychických technikách, ktoré som sa rozhodol trénovať na vyššej úrovni, než som očakával. Jedného dňa mi Alexander povedal: "Dobre robíš, keď chrániš druhých, aby sa im nič zlé nestalo, ak sa bojíš, že by sa im mohlo niečo stať, ale niekedy zachádzaš priďaleko, chrániš ich príliš a len na tom strácaš. Skúsil si už neudržiavať všetko v sebe, ale hádzať to na svojich nepriateľov? Zbavte sa toho bremena, vypustite ho von pomocou faktov!". Keď som si teda uvedomil, že cudzinci mi spôsobujú tie udalosti, ktoré ma majú tlačiť k smútku, ktorý potom využijú, aby sa dostali do môjho vnútra, rozhodol som sa raz a navždy, že už nikomu a ničomu nedovolím, aby ma nútil trpieť. Samozrejme, chvíľu mi trvalo, kým som to uviedol do praxe, a možno som to naozaj pochopil až vtedy, keď ďalšiu osobu, ktorej som ponúkol svoje priateľstvo, zmanipulovali tak, že mi vrazila nôž do chrbta, ale určite ani vtedy nebolo také ľahké úplne ma zlomiť, ako dúfali. Ocitli sme sa v roku 2013, mal som ešte devätnásť rokov a bolo pre mňa podstatné, aby som tie plány konečne pochopil, pretože to bol rok, v ktorom na mne najmä oranžoví najviac pracovali, aby sa mi pokúsili do mysle vsadiť umelé posadnutosti akéhokoľvek druhu, a že vďaka vnútornému boju, ktorému som v tom roku čelil, som od nasledujúceho roku už tými pochybnosťami, neistotami a strachmi netrpel, pretože som im čelil, nie ich znášal. Čelil som im tým, že som psychicky pôsobil proti umelosti, ktorá do mňa tieto negatívne umelé emócie a myšlienky vnášala. Bolesť, ktorú som pocítil na začiatku roka 2013, mi nadobro otvorila oči a posilnila ma, aby som už nikdy nespadol do tých istých pascí. Bol to rok, keď oranžoví boli stále v plnej moci a ja som to mohol vidieť na svojom vlastnom živote, pretože ním stále manipulovali, aby sa diali strastiplné udalosti; bol to však aj rok, keď sme začali reagovať oveľa arogantnejšie a pre nich to bol začiatok konca.

Strana 7 z 9

Nebudem na týchto stránkach rozprávať, čo sa stalo, ale zašli príliš ďaleko, dali si proti mne príliš veľa, až som sa cítil nútený reagovať, hoci to zrejme nebolo ich zámerom. Som si istý, že to nikdy nečakali, pretože si boli príliš istí, že ako mnohí iní budem len trpieť a čakať, kým všetko prejde a vyrieši sa... ale ja som už bol Praktizujúci a nechcel som ďalej čakať. Vďaka psychickým skúsenostiam, každodenným meditáciám a mnohým cvičeniam a pôsobeniu proti Oranom som sa v tom roku veľmi posilnila proti umelým myšlienkam, pochybnostiam, ktoré mi boli nainštalované do hlavy, akoby to boli darované balíčky, posadnutiam, ktoré sa teraz stávali súčasťou minulosti. Teraz som sa naučil silnému odstupu a mimozemšťania si uvedomili, že bez ohľadu na to, koľko nanotechnológií mi vložili do hlavy, bez ohľadu na to, koľko ma bombardovali neurotoxickými látkami , aby manipulovali a ovládali moju myseľ, už nedokážu ovládať moje myšlienky, ako dúfali. Niekoľko rokov som sa cvičil, aby som dosiahol dokonalé Nemyslenie, a mal som v úmysle byť čoraz lepší. Práve celé toto Cvičenie zabránilo nanotechnológiám vytvárať v mojej mysli nové umelé myšlienky, aj preto, že som medzitým vďaka Cvičeniu zničil mnoho mikročipov. Keďže mimozemšťania už nemohli vstúpiť do mojej mysle, mojej aury a môjho života, museli sa sústrediť výlučne na vonkajšie udalosti, či skôr na manipuláciu s ľuďmi okolo mňa, aby sa obrátili proti mne a pokúsili sa mi ublížiť. Konečným cieľom bolo znovu vstúpiť do môjho života a potom sa opäť pokúsiť o to, aby som prostredníctvom iných ľudí trpel, aby sa potom mohli opäť prichytiť na moju myseľ a inštalovať plány v mojom živote. Potom by som to však už nedovolil. Život je len jeden a určite by som nedovolila, aby ho mimozemšťania zničili, to bola moja skutočná myšlienka. Zdalo sa mi, že je pre nich naozaj ľahké manipulovať s jedným človekom, samozrejme, nevedomým, a teda 90 percentami svetovej populácie, odvolávajúc sa práve na to, že necvičia proti umelosti, a preto sú absolútne manipulovateľní. V priebehu rokov vďaka práci na zvyšovaní vedomia, ktorú vykonávam ja a niekoľko ďalších duchovných Praktizujúcich, dúfam, že percento nevedomosti sa bude čoraz viac znižovať a že mnoho ľudí začne Praktizovať a Vyvíjať sa. Na druhej strane som už mohol pozorovať zlepšenie, ku ktorému došlo od roku 2010, od roku založenia Akadémie, keď mnohí ľudia v Taliansku objavili Psychickú prax a mohli začať Meditovať. Stále je pred nami veľa práce, ale som hlboko hrdý na to, že sa mi v Taliansku podarilo začať Psychickú prax, najmä preto, že Akadémia dimenzionálneho vedomia je jediná na celom svete, ktorá učí, ako Psychicky pôsobiť proti mimozemšťanom. Na svete neexistuje žiadna iná Cesta, ktorá by učila, ako psychicky reagovať proti mimozemšťanom. Ľudia sa boja, nechcú o tom hovoriť, ani na to myslieť, a je pohodlné myslieť si, že temných mimozemšťanov treba milovať a že by sme ich mali nechať robiť si, čo chcú, bez toho, aby sme reagovali, takže ak sa budeme správať slušne, už nám nebudú ubližovať. Ale oni nám už ubližujú a nie je dôvod čakať, kým sa situácia ešte zhorší. Musíme reagovať a brániť sa. V roku 2010 som začal študentov Akadémie učiť techniky, ako sa psychicky vyvíjať. V priebehu rokov som sa naučil, ako proti mimozemšťanom a ich umelosti bojovať spolu s ich technológiami, a preto som neskôr začal tie isté techniky učiť aj študentov, ktorí ma nasledujú. Pre niekoho ako ja, kto sa musel učiť úplne od nuly, sám, to vôbec nebolo ľahké. Ale ak máte to šťastie, že sa učíte od niekoho, kto to zažil pred vami, nemá zmysel chcieť sa hrať na klamlivého hrdinu, že začínajúc od nuly môžete dosiahnuť stále rovnaké výsledky, pretože každý človek je iný. Moja rada znie: učte sa od tých, ktorí sa to naučili pred vami, a vyhnite sa tak plytvaniu časom, ktorého je aj tak málo. Pre študentov, ktorí nasledujú Akadémiu, je určite oveľa jednoduchšie naučiť sa reagovať, pretože v rámci Krokov nájdu všetko pripravené: techniky, metódy, učenie na vysokej úrovni. Neexistuje žiadna výhovorka: existuje len toľko praxe.

Strana 8 z 9

Pozornosť treba venovať silným mentálnym manipuláciám, ktoré nám dokážu spôsobiť mimozemšťania, manipulujúci naše myšlienky, zatiaľ čo my veríme, že sú naše vlastné. Aby sme pochopili rozdiel v tom, ktoré myšlienky sú naše a ktoré sú do nás nainštalované, musíme sa nevyhnutne naučiť Nemyslieť, čo sa vyvíja prostredníctvom mnohých Meditácií, pretože len Mentálne ticho môže zabrániť manipulovaným myšlienkam a vyniesť na povrch naše skutočné zámery; ktoré ani nie sú vyslovené. Spomínam si, že predtým, ako som si uvedomil, ako sa dajú myšlienky umelo inštalovať do hlavy, ako injekčné striekačky vstrekujúce Pen-Siers (termín som vymyslel, keď som pozoroval, ako "myšlienky" vstrekujú mimozemšťania do ľudí ako Sérum, prostredníctvom vpichov injekčných striekačiek, z ktorých očkujú myseľ jedom), som pretrpel mnoho týchto umelých injekcií, fyzicky som cítil bolesť z bodnutí (najmä na prstoch na nohách a rukách, ale aj na nohách, niekedy na krku..), ktoré mi bezprostredne potom spôsobovali neprestajné negatívne myšlienky. Zvykol som byť zasiahnutý rôznymi druhmi negatívnych myšlienok, premárneným časom, frustráciami a posadnutosťou, ako aj myšlienkami, ktoré bolo ťažké odložiť, a to sa často stávalo po tom, čo som fyzicky pocítil pichnutie niečoho, ako napríklad ihlu, ktorá sa mi hlboko zabodla a spôsobila mi fyzickú bolesť. Čím viac bola cudzia frekvencia prítomná, tým viac ma pichala a tým viac sa posadnuté myšlienky vracali do mojej mysle a bodali, bodali a znova bodali v mojej mysli, až kým som sa nezrútila. V tom roku pred skutočnou Reakciou proti oranžovým som sa mnohokrát emocionálne zrútil, ale nikdy nie definitívne, ako by chceli. Podarilo sa im vyvolať vo mne veľmi negatívne emocionálne stavy, dokonca mi do mysle vniesli myšlienky na samovraždu, čím ma donútili myslieť si, že to bude jediné riešenie, ako nájsť pokoj. Samozrejme som si uvedomil, že to nie sú moje myšlienky, že sú zvláštne, pretože za nimi boli umelé vylepšenia, ktoré som nikdy predtým nevidel. Boli to silné myšlienky, ale akokoľvek boli silné, cítil som, že nie sú moje. Nedokázal som si predstaviť, aká by dnes bola Akadémia, keby som dovolil, aby tieto myšlienky nado mnou zvíťazili, a myslel len na "svoj pokoj". Inštalovali mi do mysle, že pre mňa neexistuje právo na šťastie, neexistuje právo na pokoj a nemám právo cítiť smútok, inak by sa všetko pokazilo. Cítil som sa ako v pasci a zdalo sa, že niet východiska. Cítila som na sebe priveľkú zodpovednosť a priveľa povinností, ale keby som sa všetkého vrátane Akadémie vzdala, nič by sa nevyriešilo ani v mojom živote, ani v živote tých, ktorí trpeli rovnakým umelým, psychickým a fyzickým násilím a ktorí u mňa hľadali pomoc. Dotlačili ma až na hranicu mojich emócií a v tej chvíli mi záležalo len na tom, aby som svoj život venoval boju proti nim. Rozhodol som sa, že sa už nikdy nepoddám takýmto myšlienkam a že ak budem musieť zomrieť, stane sa to tak či tak, ale že im to nebudem uľahčovať: ak pokoj nie je mojím právom, nebude ani ich právom, a ak budem musieť zomrieť, určite to nebude samovraždou, nech prídu a urobia špinavú prácu: na jedlo si musia zarobiť. Rozhodol som sa, že zasvätím svoj život psychike, že sa budem učiť a každým dňom zdokonaľovať, ako čeliť Temnote a všetkým jej podobám, vrátane cudzích umelostí. Odvtedy je každý deň môjho života zasvätený Psychike a rozvíjaniu postupných úrovní Psychických útokov proti Temnote, ako aj rôznych techník určených na Duchovnú evolúciu. Keby som sa vzdal, prehral by som nielen ja, ale aj všetci ostatní. Mal som len devätnásť rokov, nemal som rodinu, o ktorú by som sa mohol oprieť aj emocionálne, a necítil som sa istý, že môžem niekomu dôverovať, keď mi zrazu hádzali klamstvá pod nohy. Bolo toľko povinností a ja som cítil, že celé bremeno leží na mne. Ak som musel "trpieť", tak nech je! Chcel som zistiť, ako zlikvidovať mimozemšťanov, aby sa výsledky prejavili aj v životoch iných. Mimozemšťania útočili na každý bod môjho života a neexistoval jediný front, na ktorom by som sa cítil "bezpečne", neexistoval jediný bod, pri ktorom by som si pomyslel: "Dobre, tohto sa nemôžu dotknúť, toto je moje bezpečné útočisko", pretože to tak nebolo: všetkého sa mohli mimozemšťania dotknúť, zaútočiť naň, manipulovať s ním. Neexistoval bod, v ktorom by som sa cítil bezpečne. Tak nech sa aj oni prestanú cítiť bezpečne.

Strana 9 z 9

Nemohol som sa zmieriť s tým, že to, čo robili mne, zároveň robili aj mnohým iným ľuďom, mladším či starším odo mňa; nestaral som sa o nič iné, len o to, aby prestali. Medzi rôznymi posadnutosťami, ktoré sa mi snažili nainštalovať, bolo aj to, že negatívne myšlienky, ktoré ma v tom čase napadali, boli spôsobené predchádzajúcim životom, v ktorom som urobil takúto chybu, a to ukončenie života približne v tomto veku. Bezprostredný bol pocit viny a tiež takmer hnev, že som v minulosti urobil túto chybu (čo bola len predstava, nemal som dôkaz, ale veril som, že som ju mohol urobiť v minulom živote), ktorý potom padol na moju súčasnosť, pričom som namiesto ľútosti nad osobou, ktorou som bol, pociťoval zvláštny hnev a hanbu. To mi naťahovalo uši, pretože tie pocity nemohli byť moje. Ešte predtým, ako som zistila pravdu o svojich minulých životoch, som sa rozhodla, že mi to bude jedno, že aj keby som tú chybu - spáchanie samovraždy v minulom živote - urobila, nebudem si to vyčítať, a tak som sa poďakovala svojim minulým životom za to, že spáchali svoje chyby, pretože dnes vďaka tomu, že mi dali príklad, pri spomienke na tieto minulé životy vnímam pôvod, pre ktorý by som ich v žiadnom prípade nemala urobiť znova. Nič z toho, čo urobili, nebolo zbytočné, pretože ak dnes žijem, vďačím za to výlučne im, vďaka ktorým sa budúcnosť, ich reinkarnácie, naplnili v tejto mojej prítomnosti. To, čo robím, robím aj pre nich, pretože nemôžem akceptovať, že utrpenie, ktoré znášali, bolo zbytočné; musí existovať spravodlivosť. Mimozemšťania dúfali, že využijú možné chyby mojich minulých životov, aby ich na mňa hodili späť, so zámerom vyvolať negatívne emócie, aby som trpel. Najmä keď som bol demotivovaný a znechutený situáciami, ktoré okolo mňa vytvorili samotní mimozemšťania, aby som sa takto cítil, vždy sa našiel niekto, niekedy priateľ, niekedy iný známy, niekedy úplne cudzí človek, niekedy dokonca študent, aby mi povedal tú štipľavú a aktuálnu vetu, ktorá sa nejakým spôsobom dokonale spájala s tou myšlienkou, ktorá ma trápila, nútila ma, aby som sa do nej ešte hlbšie ponoril, nakoniec som tej myšlienke uveril a prijal ju za skutočnú. Je to, ako keby ste boli presvedčení, že čoskoro zomriete, a potom by prišiel úplne cudzí človek a povedal vám: "Ako bledo vyzeráte, vyzeráte, akoby ste mali každú chvíľu zomrieť!" A to by samozrejme váš duševný stav ešte zhoršilo a o to viac by ste uverili, že tá myšlienka je správna a reálna. Vďaka týmto udalostiam lepšie pochopíte význam manipulácie: mimozemšťania môžu do mysle človeka vložiť myšlienky, ktoré bude musieť nevedomky povedať alebo urobiť práve tej obeti, na ktorú sa mimozemšťania zamerali, aby podmanená/manipulovaná osoba svojimi slovami alebo činmi ublížila skutočnej obeti, na ktorú sa mimozemšťania zamerali. Práve to sa dialo. Nemohol som im však dovoliť, aby tieto emócie využili na to, aby ma zlomili. Až neskôr som si uvedomil, že aj v minulých životoch som bol obeťou tých istých umelých manipulácií a že som to vydržal a pokračoval ďalej, pričom v niektorých minulých životoch som nemohol zniesť utrpenie, ktoré mi prinášali, ale v neskorších životoch som sa čoraz viac učil, ako sa brániť. V tomto živote som sa im musela brániť, dokonca ešte silnejšie ako v predchádzajúcich životoch, aby som ich počastovala. Musel som byť ďalším stupňom vyššie, chcel som byť bodom vývoja. Tak ako boli podobné myšlienky použité na moje zníženie, aby ma zvrhli, rovnaké prostriedky alebo dokonca veľmi odlišné metódy môžu byť použité pri komkoľvek. Je potrebné, aby každý z vás pochopil, ako umelé myšlienky pôsobia vo vašej mysli, u každého inak, v závislosti od vašej osobnosti, vašich skúseností, čo by vám mohlo najviac ublížiť. Musíte si uvedomiť, ako môžu mimozemšťania skutočne zmanipulovať každého, aby vám povedal tú presnú vetu alebo vás zasiahol tým presným činom, ktorý vás emocionálne zničí. Ľudia okolo nás môžu byť kedykoľvek zmanipulovaní, aby nám ublížili, aby nás zničili; my sa však nesmieme nechať ovplyvniť a rozhodne sa nesmieme sami zničiť tým, že sa chytíme do pasce. 

Koniec strany 9 z 9. Ak sa vám článok páčil, napíšte pod ním komentár, v ktorom opíšete svoje pocity pri čítaní alebo precvičovaní navrhovanej techniky.